Čo má astronómia spoločné s archeológiou?

Aj odpoveď na túto otázku sa dozvedeli siedmaci na prednáške RNDr. Vojtecha Rušina, DrSc. popredného vedeckého pracovníka z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Úspešný projekt Petržalskej super školy má tak za sebou symbolicky prvý polrok.

Prvá prednáška v školskom roku 2013/2014 patrila svetlu, ktoré vie vytvoriť človek – laserom. Predposledná prednáška patrila opäť svetlu, ale tento raz tomu prírodnému – slnečnému. O dynamike najbližšej hviezdy – vzdialenej od Zeme „iba“ 150 miliónov kilometrov – porozprával petržalským siedmakom svetovo uznávaný odborník na Slnko Vojtech Rušin. Predstavil Slnko vo všetkých jeho troch funkciách – ako zdroj tepla, svetla a energie. Žiakom vysvetlil proces uvoľňovania energie, kedy za vysokej teploty a hustoty dochádza k zlučovaniu jadier vodíka, čím vzniká hélium. Keďže štyri jadrá vodíka sú ťažšie ako jedno jadro hélia, hmota sa nestratí, ale premení na energiu, teda žiarenie, ktoré o približne 8 a pol minúty dopadne na zemský povrch. Takisto upozornil žiakov na základné pravidlo prírody, že ak niečo vznikne, neodvratne to speje aj ku svojmu zániku. To platí aj pre Slnko, ktorého vek sa odhaduje na 4,6 miliardy rokov. Ak sa poruší rovnováha medzi gravitáciou a žiarením, hviezda sa scvrkáva alebo expanduje podľa toho, ktorá sila má prevahu. Ubezpečil ich však, že najbližších 5 až 8 miliárd rokov sa ničoho podobného obávať nemusia. Žiakom predstavil Slnko vo všetkých jeho podobách – od znázornenia teplotných zón a magnetického prúdenia až po zatmenie Slnka, ktoré sme mohli pozorovať aj na území Slovenska. Záver prednášky patril opäť zvedavým otázkam žiakov a ako zvyčajne ich bolo veľa. Vedeli ste napríklad, že Slnko váži dvakrát desať na tridsiatu kilogramov (predstavte si dvojku a za ňou tridsať núl… ), alebo, že po vyhasnutí, sa z tejto rozpálenej gule stane vlastne železný šrot? Za najlepšie otázky si traja žiaci odniesli pekné knihy s venovaním doktora Rušina.

Posledná prednáška 1. ročníka Petržalskej super školy bude patriť najstaršej etape našej Zeme, špeciálne hmyzu z čias dinosaurov. Aj túto prednášku si pripraví popredný odborník zo Slovenskej akadémie vied Mgr. Peter Vršanský, PhD., ktorého vedecký tím nedávno svojim výskumom živočícha s meno Ectobius (Švábik) zaujal viaceré zahraničné médiá.

(A ako je to s tou astronómiou a archeológiou? Nielen prvé a posledné písmeno majú spoločné, ale aj to, že skúmajú niečo, čo sa už stalo. Však aj svetlo dopadne na Zem o 8 a pol minúty, teda je vlastne už minulosťou.)