Petržalskí úradníci medzi nami: Tí, ktorí pomáhajú posúvať samosprávu vpred

Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, kto stojí za organizáciou všetkých volieb, rokovaní úradníkov či poslancov, ale aj za spracovaním schválených návrhov a zápisníc zo zastupiteľstiev, nie je to nik iný ako kolegyne z referátu organizačných vecí Miestneho úradu Petržalka.

Zorganizovať dôležité stretnutia a zákonom stanovené demokratické procesy v najľudnatejšej mestskej časti Slovenska nie je vždy, ako sa hovorí, med lízať. Taká príprava októbrových regionálnych volieb kolegyniam zabrala štyri mesiace. Bežne napíšu 20-stranovú zápisnicu zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva, čo sa rovná slušnej bakalárskej práci. Pritom dbajú na precíznosť faktov a nestrannosť vo vyjadrovaní. Skvelé organizačné schopnosti sú jednoducho ich neoddeliteľnou vlastnosťou.

Vedúca referátu Alžbeta Neuschlová ale tvrdí, že bez zohraného kolektívu a tímovej práce by to nešlo. „Všetky sa snažíme byť empatické, proklientské a vyhovieť občanom, ale pri množstve práce, ktorú zastrešujeme, je veľmi dôležité určiť si hranice,” tvrdí aj v mene svojich štyroch kolegýň, z ktorých sa každá venuje svojej vlastnej agende.

 

Čo vás priviedlo k vašej aktuálnej práci vedúcej na úrade?

AN: Vždy som mala ambíciu pracovať vo verejnej správe, čo sa mi podarilo hneď po skončení vysokej školy. Sklony viesť a motivovať ľudí okolo sa u mňa prejavovali už počas štúdia. Bola som predsedníčkou triedy aj vedúcou projektového tímu. Moje prvé pracovné kroky v tomto smere viedli na ministerstvo vnútra, ale popravde som sa nenašla veľmi v problematike, ktorú som denno-denne riešila. A čo bolo horšie, nestotožnila som sa ani s vedením oddelenia, na ktorom som pracovala. Po tejto skúsenosti som si hovorila, že ľudí je určite možné viesť aj lepším spôsobom. 

Čo si môže bežný občan predstaviť pod „organizáciou vecí”?

AN: Náš referát sa venuje trom veľkým agendám. Prvou z nich je organizácia zasadnutí miestnych rád, komisií a zastupiteľstiev. Druhým veľkým okruhom je organizácia všetkých druhov volieb alebo referend. No a nesmie chýbať administratívna zložka, ktorá zahŕňa vyhotovovanie a zverejňovanie povinných dokumentov, akými sú verejné a dražobné vyhlášky či žiadosti o udelenie štátneho občianstva. Vedieme tiež centrálnu evidenciu žiadostí o sprístupnenie informácií, takzvané 211-tky a zabezpečujeme doručovanie pošty osobám s trvalým pobytom na obci bez konkrétnej adresy.

Len nedávno sa konali spojené komunálne voľby, ktoré dali organizačne zabrať nejednej samospráve a už o pár dní nás čaká referendum. Zdá sa, že sa nezastavíte…

AN: Je pravda, že sme sa v poslednom období naozaj nezastavili. Vo všeobecnosti trvá príprava volieb zhruba štvrť roka, pri referende je to o niečo menej. Jednoznačne najdlhšie, niekedy aj štyri mesiace, strávime prípravou komunálnych volieb. Pri nich máme totiž povinnosti navyše – zabezpečiť registráciu kandidátov aj miestnu volebnú komisiu, ktorá dohliada na priebeh volieb. 

Celý proces začína momentom, kedy sú oficiálne vyhlásené voľby. Týmto dňom nám začnú plynúť lehoty na zverejňovanie rôznych dokumentov. Prioritne zverejňujeme zoznam volebných okrskov, ktorý sa mení v závislosti od druhu volieb. Následne existujú dôležité usmernenia pre voličov o spôsobe voľby – praktické rady ako môžu požiadať o voličský preukaz, prenosnú volebnú schránku alebo v prípade zahraničných Slovákov odvoliť zo zahraničia. Potom začneme komunikovať so školami a dohadujeme konkrétne volebné miestnosti v ich priestoroch tak, aby sme zaistili dobré podmienky tak pre členov komisií, ako aj voličov. 

Patrí k týmto podmienkam aj bezbariérovosť?

AN: Najmä v poslednej dobe ide o naozaj často skloňovanú tému v spoločnosti a ide o logickú požiadavku imobilných alebo starších voličov, na ktorú sa snažíme klásť čoraz väčší dôraz. Pri našich základných školách, ktoré sú od vlaňajška všetky debarierizované, sa nám to úspešne darí. Ťažšie je to ale so strednými alebo súkromnými školami, ktoré nezriaďuje Petržalka. No i v tomto prípade sa snažíme s partnermi hľadať kompromis a reflektovať potreby obyvateľov. Ako príklad uvediem Súkromnú strednú športovú školu M.C. Sklodowskej, s ktorou sme po dohode vybavili pre referendum volebnú miestnosť na prízemie do telocvične a nie na tretie poschodie, ako to bolo počas komunálnych volieb.

Je problémom dosadiť do volebných okrskov dostatočné množstvo členov?

AN: Zohnať dobrovoľníkov do stoviek komisií vrátane ich náhradníkov je nevyhnutnosťou pre hladký priebeh volieb. Ich nábor riešime prostredníctvom viacerých výziev zverejňovaných na komunikačných platformách mestskej časti. V spojených regionálnych voľbách sa nám takto podarilo obsadiť všetky pozície od predsedov, zapisovateľov, až po náhradníkov, k čomu určite dopomohla aj vyššia finančná odmena. Všetkých členov pred voľbami riadne vyškolíme spolu so štatistickým úradom, aby neboli hodení do vody, ale rozumeli všetkým formalitám, technikáliam a zvládli volebný deň hladko.

Ten však nie vždy prebieha hladko a riešite problémy na strane voličov aj členov komisií ad hoc…

AN: Počas volebného dňa sa náš referát mení doslova na telefónnu ústredňu, najmä v ranných hodinách, kým sa neotvoria všetky volebné miestnosti. Celý deň sme nepretržite na linke a riešime chýbajúce materiálne vybavenie, občerstvenie, nefunkčnú techniku, poskytujeme informačný servis komisiám alebo zabezpečujeme dohody o vyplatení odmien. Nie vždy je to jednoduché. Naposledy sme „ťahali” do 5:50 ráno, kým posledná volebná komisia neodovzdala všetky potrebné materiály. No ešte náročnejšia je práca s ľuďmi.

Bežne sa stáva, že sa členovia komisií nedostavia na čas alebo neprídu vôbec – vtedy voláme náhradníkom. A potom sú to z veľkej časti nepripravení voliči, ktorí sa domáhajú voľby bez dokladov. Nepríjemnú skúsenosť sme zažili aj v októbri s voličkou, ktorá žiadala odvoliť bez občianskeho preukazu a aj napriek konzultácii s nami a právnikmi odmietala opustiť volebnú miestnosť.

 

Povinnou jazdou referátu organizačných vecí niekoľkokrát do roka sú aj pravidelné zasadnutia petržalských poslancov na miestnych zastupiteľstvách, ktoré rozhodujú o ďalšom smerovaní mestskej časti prijímaním uznesení. Na bezproblémové rokovanie sa však treba kvalitne pripraviť. Túto agendu v Petržalke zastrešuje najmä Janka Hokina.

Na referáte ste si prešli azda všetkými úlohami, teraz sa najviac venujete agende miestnych zastupiteľstiev. Čo obnáša ich príprava?

JH: Samotnému zasadnutiu predchádza vyhotovenie pozvánky s plánovaným programom. Všetky materiály zbierame od kolegov fyzicky aj elektronicky a v spolupráci s kolegami z referátu komunikácie zverejňujeme tam, kde treba, a rovnako ich zasielame dotknutým adresátom vrátane poslancov. Prípravy obnášajú i materiálno-technické zabezpečenie – rezerváciu vhodných priestorov, zabezpečenie online prenosu, vytvorenie prezenčných listín a v prípade dlhšie trvajúceho rokovania aj catering.

Poslanci majú medzi sebou často výmeny názorov. Ako zvládate takéto situácie?

JH: V tom je čaro zastupiteľstiev – vzájomne diskutovať o rôznych možnostiach a v konečnom dôsledku sa uzniesť na spoločnom rozhodnutí. Aj preto je pre mňa každé jedno rokovanie veľkou výzvou. Reakcie a diskusie poslancov či vystúpenia verejnosti veľakrát naberú iný spád, aký sme čakali, no my musíme napriek tomu zachovať chladnú hlavu a rovnakú mieru nestrannosti ku všetkým voleným zástupcom Petržalčanov.

 

Najkratšie na referáte pôsobí petržalská úradníčka Dominika Lieskovcová, ktorá po práci v korporáte presedlala práve na organizáciu chodu samosprávy.

Na úrade ste nováčik a s agendou referátu sa zoznamujete postupne. Ako to zatiaľ hodnotíte?

DL: Som veľmi vďačná Betke, že mi dala na základe výberového konania možnosť pracovať pre Petržalku. Síce som vyštudovala politológiu, no žiadnu skúsenosť s danou tematikou som donedávna nemala. Prioritne sa venujem odchádzajúcej pošte a kontrole obsahovej aj formálnej stránky materiálov na miestne rady a zastupiteľstvá. Tou menej príjemnou povinnosťou, ktorá mi nedávno prischla, je vytváranie zápisníc z týchto stretnutí.

Prečo menej príjemnou?

DL: Moja najdlhšia zápisnica zabrala 10 strán, a to bolo zastupiteľstvo, ktoré trvalo iba tri hodiny. Predstavte si, že musíte preniesť osemhodinové zastupiteľstvo písomne na papier, to je už trochu iná pesnička. Niečo si zaznamenávam už počas rokovania, no nie vždy sa mi podarí všetko zachytiť v danom momente. Obzvlášť, keď poslanci menia za pochodu znenie materiálov. Niekoľko hodín mi zaberie počúvanie nahrávok, aby nič podstatné nevypadlo. Pri písaní je dôležité aj zjemňovanie hrubších výrazov, ktoré občas pri kritike zaznejú.

 

Naopak, najdlhšie, už 15 rokov, pôsobí na petržalskom referáte organizačných vecí Monika Škamlová, ktorá sa primárne venuje administratívnej zložke.

Spravujete centrálnu evidenciu – u nás úradníkov obľúbených – „211-tiek”. Zaujímajú sa Petržalčania o svoju samosprávu aj cez tieto žiadosti?

MŠ: Každý má v zmysle zákona 211/2000 právo na podanie žiadosti o sprístupnenie informácií a verejnosť to aj patrične využíva. A niekedy, žiaľ, aj zneužíva. Ako orgán, na ktorý sa ľudia obracajú, sme však povinní im poskytnúť požadované informácie. Ak je to v našej kompetencii, tak do ôsmich pracovných dní. Tento termín je niekedy pre kolegov šibeničný, najmä ak ide o komplikovanú tému, ktorá si vyžaduje čas na spracovanie. 

 

Na referáte pracuje ako odborná referentka už štyri roky aj Eva Štefániková. V 2019-tom prevzala za svoju nosnú agendu poradné komisie zastupiteľstva – komunikáciu s ich tajomníkmi a predsedami. Asistuje aj pri organizovaní a príprave zastupiteľstva a miestnej rady a spracúvaní zápisníc z nich.

Popíšte, čo je na vašej práci najzložitejšie.

EŠ: Nemyslím, že je na tejto práci niečo ťažké alebo neprekonateľné. Skôr všeobecne v rámci úradu chýba viac načúvania a možno niekedy aj pochopenia, ktoré by mnohokrát prispelo ku kvalitnejším pracovným výkonom.

 

Chod samosprávy si vyžaduje doslova nasadenie vo dne v noci a práve za tú bezproblémovú časť fungovania mestskej časti Petržalčania môžu vďačiť aj úradníčkam z referátu organizačných vecí. Vždy je však čo zlepšovať a ako pred voľbami avizoval starosta Ján Hrčka, pre svoje druhé volebné obdobie – v snahe ešte viac zefektívniť fungovanie úradu – pripravuje ďalšie zmeny štruktúry.

Aj vzhľadom na skúsenosti a doterajšiu prácu jeho organizačnej zložky by mali prebehnúť bez väčších problémov. To však, ako vždy, ukáže až samotný proces.

Článok je súčasťou januárového čísla samosprávnych novín NAŠA PETRŽALKA.