Odpad neexistuje. Existujú len nevyužité zdroje

To, čo pre jedného nemá hodnotu, môže byť pre iného pokladom.

Väčšina z nás vníma odpad ako niečo zbytočné a nepotrebné. Avšak to, že práve tu a teraz niečo nepotrebujeme, neznamená, že to nemôže poslúžiť znova – v novej podobe alebo pre niekoho iného.
V minulosti bolo prirodzené, že sa veci nevyhadzovali bez rozmyslu. Oblečenie sa prešívalo, spotrebiče sa opravovali, jedlo sa dojedalo, predmety sa darovali alebo vymieňali. S rastúcou životnou úrovňou však ľudia čoraz častejšie siahajú po koši – aj v prípadoch, keď existuje iná alternatíva. Výsledkom je narastajúce množstvo odpadu, ktoré zapĺňa skládky, znečisťuje pôdu a vodu, uvoľňuje škodlivé látky do ovzdušia.

Odpad inou optikou
Za tým, čo v jednej chvíli vnímame ako odpad však stojí množstvo práce, energie, času a samozrejme materiálov. Každá plechovka, každý kus textilu či zvyšok jedla má svoju hodnotu a svoj príbeh – od získania surovín, cez výrobu, distribúciu a používanie, až po moment, keď sa ho rozhodneme zbaviť. Ak túto hodnotu dokážeme rozpoznať, odpad sa môže stať novým zdrojom.
Separovaný zber plastov, papiera, skla či kovov je dnes pre väčšinu ľudí samozrejmosťou a miera recyklácie na Slovensku postupne rastie. Vytriedené suroviny sa spracúvajú na nové produkty a vracajú sa späť do obehu. V súčasnosti sa na Slovensku takto recykluje približne 48 percent odpadu z domácností, čím sa radíme medzi priemer Európskej únie.

Recyklovať sa dá viac
Systematická recyklácia textilu, kovov či ďalších materiálov však na Slovensku stále nie je dostatočne rozvinutá. Zlepšenie triedenia a dotrieďovania odpadu by mohlo Slovensko priblížiť k cieľu 65 percent recyklácie komunálneho odpadu do roku 2035.

Stále však ostáva veľké množstvo odpadu, ktorý sa vyseparovať nedá – napríklad zmiešané materiály, znečistené textílie alebo drobné obaly z elektroniky a potravín.
Tieto odpady dnes často končia na skládkach. Ich rozklad znečisťuje pôdu a podzemné vody a uvoľňuje skleníkové plyny vrátane metánu. Na Slovensku pritom na skládkach končí viac ako 40 percent komunálneho odpadu – vyše milión ton ročne!

Energetický potenciál
Aj tento odpad však môže mať svoje využitie. Približne 30 – 40 percent komunálneho odpadu tvorí organická zložka, ktorá môže poslúžiť na výrobu bioplynu – náhrady zemného plynu.
Ďalších 20 – 25 percent odpadu tvorí vysoko výhrevná zložka, napríklad plasty, textil či guma, ktoré môžu slúžiť ako alternatívne palivo v priemysle.
Zvyšná časť odpadu sa dá využiť v zariadeniach na energetické zhodnocovanie, kde sa premieňa na elektrinu alebo teplo pre domácnosti. Moderné technológie pritom zabezpečujú prísne environmentálne štandardy.

Krajina bez skládok
Cieľom Európskej únie je znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na max. 10 percent jeho objemu. Existujú krajiny, ktorým sa to už podarilo. Nemecko napríklad v roku 2017 podľa Eurostatu skládkovalo len 0,9 percenta komunálneho odpadu, čo je jedno z najnižších čísel v EÚ. Ďalšími lídrami sú Dánsko a Švédsko.

Ak prestaneme odpad vnímať ako zbytočnosť a začneme ho považovať za zdroj, môžeme sa priblížiť k cieľom cirkulárnej ekonomiky. Menej ťažby a výroby nových surovín, menšia záťaž planéty a širšie využitie existujúcich materiálov – to je budúcnosť pre udržateľnosť našej planéty.

Vedeli ste, že…?
Skupina Veolia vo svete prevádzkuje viac ako 110 zariadení na energetické využitie odpadu. Z toho viac ako 55 je v Európe. Pri tomto procese sa nerecyklovateľný komunálny alebo priemyselný odpad premení na elektrinu a teplo pre domácnosti, čím sa znižuje množstvo skládkovaného odpadu a podporuje cirkulárnu ekonomiku.

Diana Dobrucká
Neuropea

článok je súčasťou októbrového čísla samosprávnych novín Naša Petržalka.