Novými zástupcami starostu Petržalky sú Graňák a Vetrák
Úrad povedie ako prednostka bývalá Hrčkova vicestarostka Jančoková.
Mestská časť Bratislava-Petržalka vstupuje do nového volebného obdobia s obmeneným vedením. Staronový starosta Ján Hrčka si do svojho exekutívneho tímu vybral dvoch vicestarostov, ktorí spolu s ním kandidovali pod značkou strany Krajina – prvým zástupcom sa stal Peter Graňák a druhým Milan Vetrák. Riadenie miestneho úradu zároveň zveril do rúk svojej bývalej prvej vicestarostky Ivety Jančokovej, ktorá sa ujala pozície prednostky. Nové vedenie predstavilo hlavné ciele, od digitalizácie a úspor v energetike cez dostupné bývanie a sociálne služby až po jasný postoj k výstavbe rozdeleniu kompetencií medzi mestskou časťou a magistrátom.
Konštruktívny dialóg na oboch úrovniach
V 35-člennom miestnom zastupiteľstve jednoznačne dominujú poslanci a poslankyne koalície TB/PS/SaS/Demokrati. Noví petržalskí vicestarostovia, ktorí sú zároveň jedinými dvomi opozičnými poslancami, sa však zhodujú v tom, že kľúčom k rozvoju mestskej časti bude predovšetkým vecná diskusia a hájenie verejného záujmu.
„Prvou podmienkou akejkoľvek dohody je ochota komunikovať, hľadať riešenia a vôľa dohodnúť sa. Väčšina výziev komunálneho charakteru nemá vyhrotené pozície, a preto pri troche dobrej vôle je potenciál dohody vysoký,“ uviedol prvý vicestarosta Peter Graňák pri otázke, ako chce v tomto zložení presadzovať kľúčové zmeny.
Podľa Milana Vetráka, ktorý v petržalskom zastupiteľstve pôsobí už 12 rokov, sa pri presadzovaní oprávnených záujmov obyvateľov dá s väčšinou vždy nájsť konsenzus. Ako druhý vicestarosta chce napomôcť k dosahovaniu dobrých dohôd medzi starostom a poslaneckou väčšinou pri kľúčových otázkach, akými sú rozpočet či veľké investičné projekty.
Rovnaký dôraz na vecnosť a ochranu záujmov Petržalčanov avizujú obaja zástupcovia starostu aj pri rokovaniach s hlavným mestom. Graňák zdôraznil, že obyvatelia nevnímajú rozdelenie kompetencií medzi mestom a mestskou časťou, a preto musí byť Petržalka pre magistrát rešpektovaným partnerom opierajúcim sa o dáta a výsledky lokálneho referenda.
Vetrák doplnil, že rokovania s mestom vedie primárne starosta, no pri zverených agendách urobí maximum pre dohodu v prospech Petržalky, keďže „Bratislava nikdy nebude silná na úkor svojich mestských častí, ale len vďaka ich sile a úspešnosti a osobitne Petržalky.“
Otázky financovania
Ako uviedol starosta Hrčka na ustanovujúcom zasadnutí zastupiteľstva, samosprávy dlhodobo čelia podfinancovaniu aj výpadkom príjmov za obyvateľov, ktorí v mestskej časti reálne žijú, no nemajú v nej trvalý pobyt. Budú noví zástupcovia hľadať riešenie problému?
Graňák nechce hľadať úspory na úkor kvality služieb obyvateľom, ale v optimalizácii procesov, digitalizácii a využívaní moderných technológií vrátane umelej inteligencie tam, kde prinesú pridanú hodnotu. V otázke trvalého pobytu plánuje spustiť cielenú informačnú kampaň, zjednodušiť administratívu a zaviesť motivačné benefity.
„Každý nový trvalý pobyt znamená viac zdrojov na rozvoj Petržalky i Bratislavy a vyššiu kvalitu života obyvateľov.“
Vetrák poukazuje na systémový problém nastavenia daňového mixu zo strany štátu a na nespravodlivé prerozdeľovanie financií v rámci hlavného mesta. Podľa jeho slov by úprava pravidiel financovania medzi mestom a mestskými časťami a spravodlivejšie financovanie školstva priniesli do petržalského rozpočtu o niekoľko miliónov eur ročne naviac aj bez celoštátnej daňovej reformy, ktorá je roky v nedohľadne.
Agenda vicestarostov
Graňák sa ako odborník na elektroenergetiku a bytovú politiku chce zamerať na znižovanie energetickej náročnosti desiatok škôl, škôlok a športovísk v správe mestskej časti. Namiesto plošného osádzania fotovoltiky presadzuje komplexný energetický manažment a inteligentné riadenie budov.
„Najlacnejšia energia nie je tá, ktorú vyrobíme, ale tá, ktorú nemusíme spotrebovať,“ zdôraznil s cieľom Petržalku ukotviť medzi lídrami energeticky efektívnych samospráv.
V oblasti bývania vidí priestor najmä pri určení pozemkov v spolupráci so štátom, mestom i súkromným sektorom pre rozvoj dostupného nájomného bývania, napríklad kľúčové profesie – učiteľov, zdravotníkov, opatrovateľky, záchranárov a mladé rodiny. Pri téme starnutia populácie navrhuje preveriť nevyužívané budovy vo vlastníctve mesta či mestskej časti a premeniť ich na denné či pobytové zariadenia pre seniorov, ruka v ruke s rozvojom terénnej starostlivosti a zabezpečením kvalifikovaného personálu.
Vetrák, ktorý prichádza do exekutívnej komunálnej funkcie aj so skúsenosťami z celoštátnej politiky, vníma ako najväčšiu osobnú výzvu niesť zodpovednosť za celú Petržalku namiesto doterajšieho zamerania na primárne svoj poslanecký obvod v Ovsišti. Vo vzťahu k výstavbe avizuje nekompromisný postoj:
„Pokiaľ nie je projekt v záujme ľudí najmä z bezprostredného okolia výstavby a má im zhoršiť kvalitu života, nie je dôvod na jeho podporu.“ Tento meter mieni uplatňovať rovnako pri súkromnom aj verejnom developmente.
Svoje skúsenosti s protikorupčnou legislatívou plánuje zase využiť na posilnenie kontrolných mechanizmov úradu, spoluprácu s miestnym kontrolórom a audítorom, ako aj na dôsledné zverejňovanie zmlúv bez zbytočných obmedzujúcich doložiek, ktoré sú výnimkami zo zverejňovania podľa zákona o slobode informácií.
Moderný a dostupný úrad
Riadenie miestneho úradu po voľbách ako prednostka prevzala Iveta Jančoková, ktorá šesť rokov pôsobila na pozícii Hrčkovej prvej vicestarostky. Dôverná znalosť prostredia a zamestnancov je podľa nej výhodou, no v novej pozícii sa chce najprv oboznámiť s agendou oddelení v plnej šírke, aby mohla efektívne nastaviť kompetencie a odstrániť prípadné rezervy.
Pripomenula, že úrad dosahuje veľmi dobré výsledky v hodnotení verejnosti – v ankete Zlaté vedro obsadil druhé miesto v komunikácii s obyvateľmi a štvrté v riešení podnetov, pričom v júlovom prieskume verejnej mienky (2026) hodnotilo jeho prácu pozitívne takmer 70 % Petržalčanov. Napriek tomu chce pokračovať v jeho modernizácii a presune maximálneho množstva služieb do online priestoru.
„Mojím cieľom je, aby bol miestny úrad modernou, dostupnou a funkčnou inštitúciou, ktorá ľuďom život uľahčuje, a nie komplikuje,“ uzavrela prednostka s tým, že medzi jej hlavné priority naďalej patrí školstvo, kultúra, komunikácia a rozvoj starostlivosti o deti aj seniorov.
