Petržalské mýto | PETRŽALSKÝ NÁUČNÝ CHODNÍK

Petržalský náučný chodník realizuje Miestny odbor Matice slovenskej Petržalka s kolektívom spolupracovníkov za finančnej podpory Matice slovenskej. Tento projekt finančne podporila Mestská časť Bratislava–Petržalka, miesto kde to žije.

Vítajte na zastávke Petržalského náučného chodníka:

PETRŽALSKÉ MÝTO,

ktorá sa nachádza vedľa Mýtneho domčeka na petržalskom predmostí Starého mosta.

English translation

PETRŽALSKÉ MÝTO

Víta vás mestská časť Petržalka, ktorá sa rozprestiera na pravom brehu Dubaja oproti Bratislave. Na mieste dnešnej Petržalky, kraji dunajských ramien a lužných lesov existovali osady s nemeckými názvami: Ungerau (1422), Engerau (1670), Audörfel (1844) a na mieste dnešného Ovsišta osada Habern. Maďarské pomenovania Petržalky (Liget, Ligetfalu) a Ovsišta (Zabos) sa vyskytujú až od polovice 19. storočia. Územie dnešnej Petržalky sa stalo súčasťou Česko-Slovenska 14. augusta 1919. Slovenské pomenovanie „Petržalka“ prvý krát uviedli v novinách 15. augusta 1919, oficiálne sa používa od roku 1920. Jeho pôvod je doteraz nevysvetlený.

Za prvej Československej republiky sa Petržalka rozvíjala ako priemyslová zóna Bratislavy. Počet obyvateľstva z 3 576 v 1919 dosiahol v 1930 – 14 164 obyvateľov, väčšina Slovákov a Čechov. Sľubný rozvoj prerušila vojna. Petržalka na základe Mníchovskej dohody bola okupovaná hitlerovským Nemeckom od 6.10.1938 až do oslobodenia Červenou armádou 4.4.1945. Po druhej svetovej vojne sa Petržalka dňa 1. 4. 1946 stala mestskou časťou Bratislavy. Nasledujúce štvrťstoročie Petržalka ako súčasť hraničnej zóny stagnovala. V roku 1973 začala mohutná komplexná bytová výstavba, ktorá znamenala nárast obyvateľstva Petržalky na takmer 150 tisíc obyvateľov. V súčasnosti predstavuje Petržalka modernú rozvíjajúcu sa mestskú časť na pravom brehu veľtoku Dunaj.

Petržalský náučný chodník vedie od Starého mostu po Tyršovom nábreží a Viedenskej ceste medzi brehom Dunaja a Sadom Janka Kráľa až po lodenice povyše Mosta SNP.

Mýtny domček a Starý most

 

Mýtny domček postavený na petržalskom predmostí prvého stáleho železničného a cestného mostu z roku 1890 – Mosta Františka Jozefa I. sa stal jedinou vstupnou bránou Petržalky až do vybudovania Mostu SNP v roku 1974. Po vzniku Česko-Slovenska zmenil názov na Štefánikov most, ktorý zničili ustupujúce nemecké vojská v 1945. Po jeho rekonštrukcii niesol názov Most Červenej armády a po roku 1990 Starý most. Názov zostal aj po roku 2015 kedy bol komplexne novopostavený.

Petržalské nábrežie – zelené pľúca Bratislavy

Územie dnešnej Petržalky je jediným na pravej strane Dunaja, ktoré vždy patrilo k historickej Bratislavskej stolici.

Chotár Petržalky stáročia vyznačoval v znamení vody (dunajské ramená) a lužných lesov.

Nie je náhoda vybudovanie prvého verejného parku v strednej Európe (dnes Sad Janka Kráľa) v roku 1775 na jednom z dunajských ostrovov, čo predznamenalo bratislavskú budúcnosť Petržalky.

Dnešný Sad Janka Kráľa (v rokoch 1932 – 1938 Tyršove sady) a Tyršovo nábrežie tvorili od roku 1763 Medzimostový ostrov (Insula Interpontalis).

Tyršovo nábrežie

Priestor medzi Viedenskou cestou a pravým brehom Dunaja od Mosta SNP po Starý most nesie od roku 1945 názov Tyršovo nábrežie podľa zakladateľa Sokola a profesora dejín umenia. Sokoli sa významne pričinili o pripojenie Petržalky k Československu v lete 1919.

Tyršova busta od sochára Jozefa Pospíšila bola umiestnená v Sade Janka Kráľa, odkiaľ sa po okupácii Petržalky Nemeckou ríšou (1938) stratila. Nájdená v roku 1988 a od roku 2004 je umiestnená v Sokolovni v Bratislave.

Petržalský lunapark

V záplavovom území povyše Starého mosta fungoval jediný zábavný park v Bratislave.

Svoje zlaté časy prežíval v 80-ich a 90-ich rokoch 20. storočia. Zanikol v roku 2003. V súčasnosti tu funguje mestská pláž a oddychová zóna „Tyršák“.

 

 

web od 2day