Rada právnika: Domáce zvieratá v bytovke

Čo môžu vlastníci zakázať a aké máte práva.

Chov domácich zvierat v bytových domoch predstavuje jednu z najčastejších tém, ktorá vyvoláva diskusie medzi vlastníkmi a nájomníkmi nehnuteľností v husto obývaných mestských častiach, akou je Petržalka.

Napriek častým snahám niektorých obyvateľov či dokonca celých domových spoločenstiev regulovať alebo zakazovať držbu domácich zvierat, právny rámec Slovenskej republiky poskytuje pomerne jednoznačnú odpoveď: vlastnícke právo k bytu zahŕňa aj možnosť chovať v ňom bežné domáce zviera a toto právo nemožno obmedziť interným predpisom domu ani rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov.

Takéto obmedzenia by boli v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov, keďže zasahujú do podstaty vlastníckeho práva a prekračujú hranicu, v rámci ktorej možno regulovať správanie vlastníkov v spoločných priestoroch domu. Domový poriadok preto môže upravovať len spôsob pohybu zvierat v spoločných priestoroch, nie však samotnú existenciu zvieraťa v byte.

Najčastejšie problémy

To však neznamená, že chovateľ zvieraťa nemá voči ostatným vlastníkom žiadne povinnosti. Práve naopak – občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú zvieraťom je objektívna, čo znamená, že majiteľ zodpovedá za akúkoľvek ujmu bez ohľadu na zavinenie. Zahŕňa to nielen zjavné škody, ako je poškodenie majetku alebo ublíženie na zdraví, ale aj situácie, keď zviera svojím správaním vyvoláva rušenie nad únosnú mieru primeranú pomerom.

V praxi sa najčastejšie rieši dlhodobé štekanie psov, nepríjemný zápach spôsobený zanedbanou hygienou alebo neustále obťažovanie susedov v spoločných priestoroch. Ak vlastník zvieraťa tieto následky nerieši, môže ísť o porušenie domového poriadku, o zásah do pokojného užívania bytu susedov, a v závažnejších prípadoch aj o správny delikt podľa príslušných ustanovení o rušení nočného kľudu či verejného poriadku.

V bytových domoch vznikajú konflikty aj ohľadom pohybu zvierat v spoločných častiach nehnuteľnosti. Hoci nemožno nariadiť zákaz vstupu zvierat do budovy, vlastník je povinný zabezpečiť, aby sa zviera pohybovalo tak, aby neohrozovalo ani neobťažovalo ostatných obyvateľov.

Domový poriadok môže oprávnene ustanoviť povinnosť používať vôdzku, obmedziť vstup do niektorých priestorov, ako sú kočikárne alebo technické miestnosti, alebo zakázať voľný pohyb zvieraťa po chodbách. Tieto opatrenia sú platné, pokiaľ neznemožňujú samotný výkon práva zviera chovať a sledujú legitímny cieľ ochrany bezpečnosti a hygieny v dome.

Na koho sa obrátiť?

Ak medzi obyvateľmi vznikne spor súvisiaci s chovom zvieraťa, právna prax odporúča postupovať od najmenej invazívnych krokov k tým formálnejším. Mnohé konflikty sa dajú vyriešiť jednoduchou komunikáciou, keďže vlastníci si často neuvedomujú, do akej miery ich zviera ruší okolie v čase ich neprítomnosti. Ak však problém pretrváva, možno využiť zásah správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov, ktorý môže upozorniť na porušovanie domového poriadku.

Pri dlhodobom narušovaní nočného kľudu alebo hygienických pravidiel môže zasiahnuť mestská polícia. V prípade obťažovania nad primeranú mieru zostáva konečným riešením občianskoprávna žaloba, ktorou sa možno domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť následky obťažovania.

Právny rámec tak vytvára rovnováhu medzi právom vlastníkov na pokojné užívanie svojich bytov a právom iných vlastníkov chovať v byte zviera. Základom tejto rovnováhy je primeranosť a vzájomná ohľaduplnosť. Chov zvieraťa je legitímnou súčasťou výkonu vlastníckeho práva, avšak len dovtedy, kým nezasahuje do práv susedov.

V bytových domoch, kde je súkromný a spoločný priestor úzko prepojený, je preto zásadné, aby bol chov zvierat sprevádzaný zodpovednosťou a rešpektom k ostatným obyvateľom.

 

JUDr. Ján Dolejš | advokát, konateľ
Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o.

Článok je súčasťou zimného vydania novín Naša Petržalka.

#nasapetrzalka