Prečo vrany útočia na ľudí? Najčastejšie len chránia svoje mláďatá

Jarné obdobie so sebou na sídlisku tradične prináša neslávne známy fenomén vrán útočiacich na ľudí. O tomto úkaze už Naša Petržalka písala v roku 2024, no početné podnety obyvateľov ukazujú, že nie je na škodu sa k tejto téme vrátiť.

Obdobie zvýšenej nervozity vraních rodičov

Prvé útoky vrán zvyčajne nastávajú až v momente, kedy mláďatá po troch týždňoch svojho života začínajú zoskakovať z hniezd na zem. To sa deje zvyčajne od konca apríla do druhej polovice júna.

Základný dôvod agresívneho správania vrán v jarnom období, niekedy sprevádzanom aj náletmi dospelých jedincov, či dokonca fyzickými stretmi, je obrana mláďat a hniezdneho teritória rodičovského páru. Mnohí ľudia, ktorí zažili túto nepríjemnú skúsenosť však môžu namietať, že mláďatám vrán nič nerobili, nechytali ich, dokonca ani netušili, že sú v ich blízkosti. Žiaľ, vrana nerozlišuje medzi domnelými a skutočnými hrozbami, najmä ak v minulosti mala s ľuďmi či ich psami zlé skúsenosti. Tieto zlé spomienky sa neskôr vďaka vynikajúcej pamäti môžu pretaviť do ešte agresívnejšieho bránenia mláďat.

„Vyskakujúce“ mláďatá
Najviac prípadov „vyskočených“ mláďat zaznamenávame počas mája. Kým sú mladé ešte malé a zdržiavajú sa v hniezde v korunách stromov, dospelé jedince, ich rodičia, zvyčajne neprejavujú agresívne sklony voči ľuďom, hoci aj tu existujú výnimky.

Treba zdôrazniť, že všetky mláďatá vrán ešte predtým, ako sa naučia lietať, vyskakujú z hniezd na zem, je to teda úplne prirodzená súčasť ich vývinu a takmer nikdy nie je potrebné ich „zachraňovať“.

Mláďa sa zvyčajne naučí lietať po 7 až 10 dňoch od zoskočenia, a práve toto obdobie je preň najkritickejšie – keďže už viac nie je v hniezde, ktoré mu poskytovalo ochranu pred predátormi. Rodičovský pár je preto v tomto čase mimoriadne citlivý na akékoľvek náznaky nebezpečia. Žiaľ, pri veľkom množstve hniezdiacich vrán v Petržalke nie je možné, aby mláďatá skôr či neskôr neprišli do kontaktu s ľuďmi, prípadne ich psami, a práve vtedy môžu nastať vyššie zmienené útoky.

Pomôcť či nepomôcť mláďatám nájdeným na zemi?
Asi najdôležitejšou zásadou, ktorá môže pomôcť znížiť počet útokov či mieru agresivity obranného správania vraních rodičov je: Vyskočené mláďatá vo väčšine prípadov nie je vôbec potrebné riešiť, z miesta nálezu ich nikdy neberte.
Môže sa však stať, že mláďa vyskočí predčasne, napríklad vplyvom silného vetra, prípadne sa u neho začnú prejavovať známky vývinových porúch, ochorenia či zranenia. Mnohí ľudia sú všímaví a chcú úprimne pomôcť, no bez hlbšej znalosti tejto problematiky môžu narobiť viac škody než úžitku. Ako teda rozlíšiť, či mláďa našu pomoc potrebuje alebo nie?

Nie je potrebné zasahovať, ak:
– mláďa stojí na nohách, poskakuje, je pohyblivé a čulé,
– mláďa na sebe už nemá páperie, prípadne je prítomné len v malej miere – vyzerá viac-menej ako menšia verzia rodiča,
– každé mláďa je krotké a človeka si pustí pomerne blízko, no vo vašej tesnej blízkosti uskakuje preč, viditeľne znervóznie a pri chytení začne nahlas krákať,
– v blízkosti mláďaťa na strome sa nachádza jeden alebo obaja rodičia, ktorí viditeľne znervóznejú, ak sa k mláďaťu priblížime,
– síce nevidíme žiadneho z rodičov, no po volaní mláďaťa rýchlo priletia na pomoc.

Naopak, odborníkov treba volať, ak:
– mláďa sedí alebo leží, nedokáže sa pohybovať a na mieste zostáva, aj keď prídeme do tesnej blízkosti,
– na celom tele je viditeľné páperie, perie vidno iba na krídlach,
– pri priblížení sa človeka do tesnej blízkosti otvára zobák a pýta si jesť,
– mláďa kráča, no jedno krídlo má viditeľne zvesené či poklesnuté oproti druhému,
– mláďa sa nepohybuje, na tele má viditeľné zranenie,
– mláďa je opustené, aj po chytení mláďaťa neprilietajú žiadne dospelé vrany,
– okolo mláďaťa lieta väčšie množstvo múch, mláďa je apatické a nereaguje na naše priblíženie sa,
– mláďa sa nachádza na nebezpečnom mieste, kde mu hrozí kolízia s cestnou premávkou – po konzultácii s odborníkom je možné mláďa presunúť na vhodnejšie miesto v blízkosti nálezu.

Najhorším možným scenárom je situácia, keď človek zoberie zdravé mláďa pred očami rodičov a rozhodne sa ho odchovať u seba doma. Po čase, keď mláďa dospeje, ho zvyčajne vypustí s dobrým pocitom, že spravil dobrý skutok. Takéto mláďa má však už celoživotne narušené väzby so svojím vlastným druhom, stráca plachosť a začne vyhľadávať prítomnosť človeka. Zvyčajne býva extrémne dotieravé až agresívne a väčšinou ho ľudia napokon usmrtia. A má to vplyv aj na rodičovský pár vrán, ktorým takto zobrali mláďa: počas ďalšieho hniezdenia bude ostražitejší a agresívnejší.

Čo robiť pri útoku vrán
Väčšina vraních rodičov pri bránení mláďat len hlasito kráka alebo robí tzv. „nálety“ – predstierané útoky. Niektoré jedince však tieto útoky myslia vážne a môžu ľudí poškriabať na temene hlavy či na chrbte – a a celkovo spôsobiť dosť nepríjemný zážitok.

Najlepšia reakcia je čo najrýchlejšie opustiť miesto útoku. Vrany totiž po chvíli prestanú útočiť, akonáhle sa od mláďaťa vzdialite aspoň niekoľko desiatok metrov.

Útok vrán rozhodne nikdy neopätujte, to môže situáciu ešte vyhrotiť. Ak vás vrany napadli na mieste, kadiaľ prechádzate pravidelne, používajte aspoň dva týždne inú trasu – obchádzka do vzdialenosti viac ako 50 metrov obvykle postačuje. A podobne by sa mali zachovať aj ľudia, ktorí na takejto trase venčia svojich psov. Vrany sú v tomto období mimoriadne citlivé a často začnú útočiť na človeka iba preto, že vidia v jeho blízkosti psa.

Ako sa naučiť žiť s vranami na sídlisku
Vrany si mláďatá vždy pomerne agresívne bránili a aj v minulosti dochádzalo k útokom na človeka, no ich počet bol výrazne nižší a takéto prípady boli veľmi zriedkavé. S vyšším počtom hniezdiacich vrán však nutne treba rátať, že sa prípady agresívneho správania niektorých jedincov budú každý rok opakovať. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vyhodnocuje „problémové“ jedince a v ojedinelých prípadoch, kedy môže správanie vrán ohroziť bezpečnosť ľudí, najmä detí, môže zasiahnuť a mláďa do krátkej vzdialenosti presunúť na menej kritické miesto, prípadne výnimočne pristúpiť k trvalému odobratiu mláďat. Takto sa postupovalo napríklad v areáli detského ihriska pri MŠ Nobelovo námestie.

Je však potrebné, aby aj ľudia v období výchovy vraních mláďat dodržiavali niekoľko základných zásad, ktoré pomôžu trend útočiacich vrán zmierniť. Vranie mláďatá nechytajte, neberte do rúk, a ak máte podozrenie, že má mláďa problém, najprv ho pozorujte z diaľky a potom sa poraďte s odborníkom. Ak nájdete miesta, kde sa vyskytujú vranie mláďatá, prípadne agresívny rodičovský pár, dočasne ich obchádzajte – zvyčajne postačia dva týždne. A napokon – v žiadnom prípade vrany neprikrmujte, a to ani počas zimy. Vrany tak strácajú plachosť, začnú byť navyknuté na pravidelné kŕmenie a môžu si na človeka „dovoľovať“ omnoho viac, ako býva bežné.

Ján Kaľavský
Štátna ochrana prírody SR