Stolové hory v stratenom svete

Stratený svet, ak si požičiame názov diela A. C. Doyla, alebo „iný svet“, alebo aj „svet vo svete“… A možno ďalšie názvy majú stolové hory, tepuy, ktoré s nachádzajú na juhu Venzuely. Nevytvárajú samostatné hrebene, ako sme zvyknutí z našich zemepisných šírok, vystupujú strmo nad tropický prales a ich ploché „vrcholy“ vyčnievajú z hmly a oblakov. Vyvolávajú tak praveký obraz, ktorý asi opísal spomínaný Doyle v knihe Stratený svet. Začal svoje rozprávanie na ďalšej prednáške projektu Petržalská Super škola v stredu 15. novembra v petržalskom Zrkadlovom háji doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UK.

Ako člen mnohých vedeckých výprav aj s vedcami zo SAV pútavo porozprával petržalským siedmakom o jedinečnej tamojšej prírode, horách a v nich ukrytých jaskyniach, zvláštnych živočíchoch, hmyze či mäsožravých rastlinách, ktorým sa tu nadmieru darí. „Vek stolových hôr sa nedá určiť, vedci ho odhadujú od 2,5 až po 100 miliónov rokov,“ približuje históriu prírody vedec. Sám sa pri expedíciách zameral na vodu v stolových horách. „Voda je tam spenená ako pri praní s množstvom pracieho prášku, spočiatku sme si aj mysleli, že za to môžu Indiánky a ich pranie. No rovnaká bola, aj keď sme vystúpili na vrchol,“ vysvetľuje T. Derka. Okrem toho je tamojšia voda čierna.

Najslávnejšou a najrozsiahlejšou venezuelskou stolovou horou je Auyan tepuy, rozlohou ako niektorý slovenský okres, objasnil prírodovedec. Nachádza sa tu najvyšší vodopád na svete, takmer kilometrový (979 m) Salto Angel.

Tomáš Derek však spomenul aj „civilizovanú“ Venezuelu – krajinu, ktorá pri jeho prvej návšteve začiatkom 90. rokov patrila medzi veľmi bohaté a našinec sa v nej musel obracať; dnes trpí obrovským nedostatkom a naši vedci pri výmene peňazí potrebujú batoh. No a cítia sa nesmierne bohatí. Ak si však chcú dopriať „vedecký luxus“ a vyjsť na horu helikoptérou, ceny ich vrátia na zem. A na horu vyšliapu. Ten pocit a pohľad na stratený svet ale stojí za všetko.

 

web od 2day