Prečo? Aby sa nezabudlo…

Do našej školy zavítal významný hosť – PhDr. Ivan Horský, aby starším aj mladším žiakom porozprával o histórii Petržalky, ktorá sa týka aj ich. Dr. Horský všetkých milo prekvapil, lebo k nám zavítal v uniforme, čo malo pre žiakov čaro prvého okamihu a silu momentu.
Odvtedy ho už počúvali so zatajeným dychom. Na začiatku sa deti (najmä tie mladšie) mohli dozvedieť alebo si prehĺbiť (žiaci 9. ročníkov) vedomosti o Trojdohode, Trojspolku či Maginotovej línii.

Potom sa náš hosť v prednáške zameral najmä na tému obranných opevnení Petržalky. Aké boli dôvody vybudovania opevnení? Zadržali nepriateľa? Pomohli získať čas na mobilizáciu armády? Pomohli nejako spojencom? Aj na takéto zvedavé otázky vedel prednášajúci pútavo odpovedať.
A čo deti zaujalo najviac? Samozrejme obrazová prezentácia konkrétnych opevnení, ktoré sa nachádzajú iba kúsok od ich bydliska. Zaujímavé však bolo pre nich aj zistenie, že najmenší vojenský objekt sa volá „ropík“, aký je jeho priemer alebo to, že si v ňom mohlo spokojne „nažívať“ 2-7 vojakov. Ropík mal bojové aj tylové podlažie a okolo neho bola vykopaná protitanková priekopa. Novou informáciou pre školákov bola aj tá, že na území dnešnej Bratislavy bolo vybudovaných až 15 bunkrov, ktoré sú označené S1 – S15 a do niektorých z nich sa dá ísť aj pozrieť. Prekvapením bolo aj to, že najväčší delostrelecký zrub bol vybavený úzkokoľajkou či studňou, aby v ňom dokázalo prežiť 300 – 700 vojakov. Ako vyzerali bunkre predtým? Ako vyzerajú teraz? Opravil ich niekto alebo chátrajú? PhDr. Horský na všetky otázky zodpovedal a pridal aj originálne fotky zachovaných bunkrov pred rekonštrukciou aj po nej.

Na záver starší žiaci dostali testík a tí mladší maľovanku, aby si svojho „ropíka“ mohli zamaskovať sami. A všetci spoločne sme sa potešili pozvaniu na návštevu niektorého z bunkrov v máji, v rámci Dňa múzeí a v septembri, počas ukážky mobilizácie. Nik nechce vojnu, ani zažiť boje, ktoré prinášajú len utrpenie a bolesť. Táto prednáška pre žiakov našej školy mala byť aj ukážkou, čo všetko vojna so sebou prináša. Končili sme slovami pána Horského: „Želajme si, aby tieto obrazy a slová rezonovali v nás ako memento.” Prečo? Aby sa nezabudlo…

Zostáva len súhlasiť, zatlieskať, rozlúčiť sa. Veľké ĎAKUJEME!
ZŠ Budatínska 61
V. Poláková