Bobor zaútočí, len ak sa cíti v pasci

Presťahovanie bobrej rodiny na iné miesto problémy s narúšaním terénu nevyrieši, môže ho ešte zhoršiť.

V Petržalke nám robia spoločnosť aj štvornohí chlpáči s holým, ploským chvostom, živiaci sa stromami a kôrou – bobry. Ako je známe, netvoria si len bobrie hrádze a hrady, ale aj nory v brehoch – „bobrie obývačky“. Tie môžu dosiahnuť rozmery až 5-krát 5 metrov a ak pri hĺbke jeden meter nad nimi ostane tenká vrstva terénu, môže sa ľahko prepadnúť.

Od februára Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) spolu s bratislavským magistrátom rieši problém s podhrabaným cyklochodníkom pod mostom na Dolnozemskej ceste pri Fakultnej nemocnici Cyrila a Metoda na Antolskej ulici. „So situáciou pri Chorvátskom ramene sme oboznámení a s magistrátom hlavného mesta komunikujeme, keďže nás požiadali o stanovisko,“ hovorí Ján Kaľavský zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). „Na brehu Chorvátskeho ramena si bobor vybudoval niekoľko metrov dlhý tunel, ktorý zasahuje až do cyklochodníka. To vážne ohrozuje jeho stabilitu, a teda aj bezpečnosť ľudí, keďže v tomto mieste hrozí prepadnutie. V súčasnosti je preto úsek ohradený a čiastočne nepriechodný,“ vysvetľuje. Ako sa bobry ocitli v Petržalke, ale aj to, či je vhodné premiestniť ich, priblížil Ján Kaľavský zo ŠOP SR.

Bobor je chráneným živočíchom. Sleduje a eviduje ŠOP SR ich výskyt a pohyb v Petržalke?
Výskyt bobra na území mestskej časti Bratislava-Petržalka, v okolitých lužných lesoch ležiacich v tesnej blízkosti sídliska evidujeme dlhodobo. Do zastavaného územia začal prenikať až v čase, keď okolité teritóriá zabrali iné jedince a jeho výskyt na sídlisku je sústredený v celom povodí Chorvátskeho ramena a Veľkého Draždiaku. Viac ako niekoľko desiatok metrov od vodných plôch sa nezvykne vyskytovať, hoci výnimočne môžeme jeho pohyb zaznamenať aj ďalej, najmä počas migrácie mladých jedincov, ktoré si hľadajú nové teritórium.

Ako sa bobor dostane do Chorvátskeho ramena alebo Veľkého Draždiaka?
Keďže hranice zastavaného územia s okolitými lužnými lesmi sú zväčša oddelené len cestnou komunikáciou, ktorú bobor nemá problém prekonať, jeho prenikanie na územie sídliska nie je nijako prekvapivé. Vzhľadom na jeho naviazanosť na vodné prostredie je hlavná migračná línia sústredená na Chorvátske rameno, kadiaľ sa po vode bez väčších prekážok dokáže dostať z ramennej sústavy Dunaja pri čističke odpadových vôd a chráneného areálu Chorvátske rameno až k Veľkému Draždiaku, ktorý leží v jeho tesnej blízkosti. V súčasnosti kvôli výstavbe električkovej trate nepredpokladáme, že by prechádzal do územia ležiaceho za Kutlíkovou ulicou (Technopol), no úplne to vylúčiť nemôžeme, keďže v nedávnej minulosti bol jeho výskyt zaznamenaný aj na Námestí Hraničiarov, kde poškodil niekoľko stromov rastúcich v blízkosti ramena.

Je možné urobiť niečo pre to, aby bobry nepodkopávali chodníky a zeleň a nehrozilo riziko ich prepadnutia?
Aby sa predišlo prípadom, ako je spomínaný úsek cyklochodníka, je najlepšie realizovať pravidelný monitoring brehovej línie vodného toku, ktorú má v kompetencii SVP. V prípade zistenia, že činnosť bobra zasahuje do telesa hrádze je možné včas vykonať opatrenia, ktoré môžu zabrániť vzniku škody na majetku či ohrozeniu bezpečnosti. Takéto miesto sa môže dočasne zahradiť prekážkou (napríklad ohrada z kovovej sieťky, hrubý kmeň alebo väčšie kamene s následnou aplikáciou pachového odpudzovača), ktorá zabráni ďalšiemu poškodzovaniu terénu. V prípade, že bobor svojou činnosťou už zasiahol do hrádze a poškodil jej stabilitu, je potrebné v prvom rade zastabilizovať terén a následne použiť spomenuté opatrenia. Je však nutné podotknúť, že zásah bobra do terénu v rozsahu, ktorý vážne poškodí cestnú komunikáciu, nie je úplne bežný a nepredpokladáme, že by si na Chorvátskom ramene začali bobry podobné nory budovať pravidelne.

Je možné presunúť bobry na iné, vhodnejšie miesto? Odporúčate to?
Odchyt a následný presun bobrov na inú lokalitu je veľmi náročný spôsob riešenia problému, ktorý má navyše len krátkodobý efekt. Voľné teritórium zakrátko obsadí iný jedinec, pričom negatívny dopad jeho aktivity môže byť ešte výraznejší, keďže v intenzite bobrej činnosti zohráva významnú rolu vek, skúsenosti, kondícia, sociálna prepojenosť s inými jedincami a ďalšie okolnosti. Poznáme prípady, kedy si jedna bobria rodina postavila vo vodnom toku v dĺžke 1 kilometer niekoľko hrádzí a spôsobila významné vzdutie hladiny. Nepomohlo ani ich odstránenie, lebo počas niekoľkých dní až týždňov boli schopní vybudovať si nové hrádze. Pritom v inom vodnom kanáli bola činnosť prítomných bobrov takmer nebadaná. Odchytom navyše môžeme narušiť ucelené sociálne väzby jednotlivcov, čo môže mať za následok ich presun do konfliktnejších lokalít alebo negatívne ovplyvniť ďalšie bobrie rodiny v iných teritóriách. Tento spôsob riešenia preto neodporúčame a je možné k nemu pristúpiť len vtedy, ak činnosťou bobra aj po použití iných opatrení dochádza opakovane k vysokým škodám.

Typickým prejavom prítomnosti bobra sú ohryzené stromy. Robí to iba kvôli brúseniu zubov a stavaniu hrádzí, alebo je to zároveň aj jeho potrava?
Bobor ohrýza dreviny najmä v zimných mesiacoch a až 80 – 90 percent jeho potravy v tomto období tvoria mladé jedince s hrúbkou kmeňa do 10 cm, výhonky väčších drevín a kôra stromov. V letných mesiacoch sa živí najmä bylinnou potravou. Väčšie stromy ohrýza, aby sa dostal k tenším vetvičkám, ktoré konzumuje a získal materiál vhodný na stavbu hrádzí či hradov.

Ak spadne strom poškodený bobrom, je vhodné nechať ho na mieste – samozrejme, ak nezavadzia – aby sa predišlo rýchlejšiemu ničeniu okolitých stromov?
Vo väčšine prípadov sa odporúča spadnuté stromy ponechať na mieste, pravdaže, ak nezasahujú do mestskej infraštruktúry alebo súkromných pozemkov, kde by ich prítomnosť mohla byť nežiadúca. Padnutý strom je pre bobra významným zdrojom potravy, a tým pádom sa spomalí intenzita ohrýzania ďalších drevín v okolí. Ak sa bobor vyskytuje v lokalite, kde je jeho prítomnosť nežiadúca, je dobré všetky dreviny zabezpečiť pletivom a padnutý strom odviezť, aby sa znížila atraktivita prostredia v zmysle horšej dostupnosti potravy.

Čo robiť, ak nájdeme strom, ktorý je od bobrov zbrúsený do „ceruzky“?
Každý strom s viditeľným poškodením od bobra treba nahlásiť príslušným orgánom – v tomto prípade petržalskému referátu životného prostredia či ŠOP SR –, ktoré stav dreviny zhodnotia a posúdia, či je poškodenie natoľko vážne, že by mohla byť narušená stabilita stromu. Ak je poškodenie malé a zistí sa včas, strom netreba nevyhnutne vyrúbať, stačí ho zabezpečiť ochranným pletivom. Ak je však strom zbrúsený „do ceruzky“, jeho stabilita je jednoznačne narušená a treba pristúpiť k okamžitému výrubu. Toto platí hlavne v zastavanom území obce – napríklad v chránených územiach mimo cesty a turistických chodníkov sa dreviny nechávajú prirodzene spadnúť.

Keď uvidím bobra, je vhodné ísť za ním, hladkať ho?
Aj keď sa bobor zvykne vyskytovať v blízkosti ľudských obydlí a na prítomnosť človeka si zvykol, stále treba mať na pamäti, že je to divo žijúce zviera a prílišné priblíženie, či, nebodaj, pokus pohladkať ho, môžu byť nebezpečné a neodporúča sa to. Bobry sú vo všeobecnosti mierumilovné živočíchy, ktoré nemajú útočné tendencie a pri pocite ohrozenia v prvom rade unikajú do vody, kde sa cítia bezpečne, no súhrou rôznych okolností môže nastať situácia, že útek do vody bude z rôznych príčin znemožnený a vtedy sa môže agresívne brániť. Bobra sa nikdy nesnažte odchytiť sami, vždy treba zavolať odborníkov zo ŠOP. Rovnako, ak nájdete bobra, ktorý nevykazuje plachosť, je apatický a neunikne ani v prípade, že sa k nemu priblížite do vzdialenosti dvoch metrov, volajte ŠOP-ku, ktorá situáciu preverí priamo na mieste.

Okolie Veľkého Draždiaka a Chorvátskeho ramena je obľúbeným miestom psíčkarov. Môžu sa tam pohybovať bez obáv, že bobor ublíži ich štvornohému miláčikovi?
Ako som spomínal, bobor sa v prípade ohrozenia vždy snaží pred predátorom uniknúť do vody a nespráva sa voči iným zvieratám agresívne. No ak nastane situácia, že bobra prekvapí pes bez vôdzky a napadne ho, môže sa teoreticky stať, že bobor pri obrane spôsobí psovi zranenie. Ale ide len o hypotetickú situáciu – takýto prípad sme v Bratislave ešte nezaznamenali, a to napriek tomu, že naše hlavné mesto má na svojom území najviac bobrích rodín.

Karolína Vaseková
Referát životného prostredia