Tenis tam trénovala aj legenda bieleho športu

„Pre nás ani tak nie je konkurenciou futbalový klub, ako mobily. Najviac sa bojím nových aplikácií a hier,“ hovorí zakladateľka tenisového klubu TopTenis Alexandra Vyparinová.Tenis hráva od detstva, ako juniorka bola treťou hráčkou bratislavského rebríčka. Bolo len logické, že sa rozhodla študovať ho aj na vysokej škole – na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) UK si vybrala tenis a trénerstvo. Už v prvom ročníku sa však jej hráčsky osud zvrtol. Nebolo v tom zranenie, ale odhodlanie odovzdať lásku k tenisu ďalej – deťom.
„Keby som vtedy vedela, do čoho idem, asi by som sa na to nedala,“ hovorí dnes so smiechom Alexandra Vyparinová, zakladateľka tenisového klubu a školy TopTenis, jedného zo šestnástich veľkých športových klubov, ktoré benefitujú z dotácií petržalskej samosprávy. „Ale my športovci sme vytrvalí, vidíte, existujeme už tridsaťpäť rokov.“

Namiesto žúrov tréningy
„Kým ostatní chodili do Machnáča na pivo, ja som makala ako tenisová trénerka. Začali sme na švédskych domkoch (ubytovacie zariadenie Univerzity Komenského za botanickou záhradou, poz. red.), potom sme sa presunuli na tenisové kurty Casey a nakoniec sme skončili v areáli FTVŠ. Priznám sa, že som kvôli tomu aj opakovala ročník, lebo už toho bolo na mňa dosť. Bolo to roku 1990, kedy sme mali 200-250 detí,“ zhrnie Sandra začiatky TopTenisu.

V Petržalke, na Budatínskej, v tesnom susedstve základnej školy, fungujú už štvrtý rok, presťahovali sa tam po kovide. Milovníci tenisu majú k dispozícii nafukovaciu halu i vonkajšie kurty. Sandra hrdo hovorí, že za ten krátky čas sa im podarilo vybudovať skvelú komunitu. Stretávajú sa aj mimo hrania, tréningov či turnajov, organizujú opekačky, spoločne zveľaďujú areál. Koncom apríla napríklad vďaka grantu od Ekopolis vysadili viacero ovocných stromov a kríkov. „Nakúpili sme jablone, slivky, černice, ríbezle, maliny… z toho, čo sa urodí, budú mať decká ovocie a čo ostane, to zavarím a počas turnajov dostanú chleby s naším klubovým džemom.“

Radosť z hry
Práca s deťmi, čiže tenisová škola, je dôležitou súčasťou činnosti klubu. Aktuálne ich majú okolo stovky – od troch do šestnástich rokov. „Učíme deti bojovať, prehrávať, vyhrávať a tešiť sa z každej loptičky“ – hlása slogan na ich webstránke a Sandra to potvrdzuje. „Veľmi si zakladáme na tom – a to je pre nás prvoradé – aby sem deti chodili rady. Jasné, že to neflákame, snažíme sa z nich dostať maximum, ale vopred každému rodičovi zdôrazním – nechceme to robiť vrcholovo. Keď to niekto chce, odporučím mu – aj keď idem proti sebe –, aby radšej išiel do iného klubu,“ približuje filozofiu TopTenis.

Dodáva, že vrcholový tenis zažila na vlastnej koži a nechce, aby „jej“ deti robili to, „čomu neverím, že je dobré. Nehovorím, robiť šport je super. Naučí ťa to vytrvalosti, vyhrávať, aj prehrávať, bojovať, decká nemajú čas na blbosti, nájdu si kamarátov, ale… musíš mať extrémny talent a, žiaľ, tvoji rodičia aj veľmi veľa peňazí, ak to chceš robiť naozaj vrcholovo,“ upozorňuje.

Trénerská legenda
Deťom sa venuje dvanásť trénerov, rozdelené sú do štyroch družstiev – dve do desať rokov a dve do dvanásť, v septembri pribudne družstvo do osem rokov. Hrajú najnižšiu ligu, ale neprekáža im to. „V tenise je to do značnej miery o tom, koľko máte nahraté. Keď niekto trénuje päťkrát do týždňa, jasné, že vyhrá skôr ako ten, čo trénuje dvakrát, trikrát – čo je náš prípad.“
Ešte vlani patril do trénerského tímu aj Miroslav Beleš, prvý tréner Karin Habšudovej, prvej slovenskej tenistky, ktorá sa dokázala prebojovať do TOP 10 svetovej ženskej tenisovej asociácie WTA. „Žiaľ, v septembri náhle zomrel. Je ho veľká škoda, patril do starej trénerskej školy, bol tvrdý, ale tenis decká naučil perfektne,“ spomína Sandra.

Deti zleniveli
O nových malých hráčov v TopTenise nemajú núdzu. Klasické nábory nerobia, získavajú ich skôr vďaka bezplatným krátkodobým kurzom, ktoré organizujú vďaka podpore od veľkých firiem. „Urobíme niečo zadarmo a potom ponúkneme deťom možnosť pokračovať. Na konci kurzu sa stretnem s rodičmi, poviem im, ktoré deti sú šikovné a mohli by hrať družstvá. Takto nám to funguje najlepšie,“ hovorí Sandra.

Pochvaľuje si aj spoluprácu so susednou ZŠ Budatínska. Dvakrát ročne robia bezplatné kurzy pre 1. – 4. ročník, v pláne je v budúcnosti aj možnosť poskytnúť priestory nafukovacej haly na hodiny telesnej výchovy.

Dvakrát do roka – v zime a v lete – organizujú pre deti tenisové kempy, kde okrem tenisu jazdia aj na paddleboardoch a využívajú všetky bonusy blízkeho Draždiaka. Sandra však priznáva, že je čoraz ťažšie ich nadchnúť a zabaviť. „Deti lenivejú a strácajú o šport záujem. Pre mňa ani nie je konkurencia futbalový klub, ale mobily. Najviac sa bojím nových aplikácií a hier.“

Seniorské turnaje
Petržalka je mestská časť s veľkým počtom tenisových klubov a krúžkov, a teda je tu veľká konkurencia. Ako sa im darí prežiť? „Snažíme sa stále vymýšľať niečo nové. Ročne zorganizujeme desiatky turnajov pre deti aj pre dospelých, v súčasnosti máme v kartotéke okolo tristo ľudí, ktorých vieme pozvať,“ hovorí Vyparinová. „A musím povedať, že máme aj veľmi dobrú pozíciu z hľadiska lokality. V blízkom okolí je viacero základných škôl, aj zo Slnečníc k nám chodí dosť detí,“ vypočítava a dodáva, že lákadlom je nepochybne aj cenová dostupnosť TopTenisu pre bežných ľudí.“ Aj to je podľa nej dôvod, prečo k nim tak radi chodia seniori. „Dokonca sme už začali robiť seniorské turnaje. A to je pre mňa budúcnosť – chcela by som tento typ turnajov dostať na ešte vyššiu úroveň – len musíme dať najskôr dokopy halu, ktorá už má najlepšie obdobie za sebou.“

Dotácie im pomáhajú prežiť
Ako pre väčšinu športových klubov, aj pre TopTenis sú najťažším orieškom financie. Vďaka Petržalke bude zakladateľka klubu spávať o čosi pokojnejšie – z dotácií pre športové kluby tento rok získala 8911 eur. „Poviem na rovinu, bez dotácií z Petržalky by sme asi neprežili. Tie nám zaistia nájom, lebo keď ste pod tlakom v týchto základných veciach, je to veľmi nepríjemné. Samozrejme, počítame aj s dvomi percentami, ale teraz to môžete dať aj rodičom, takže je ťažšie rozhodnúť sa,“ priznáva Sandra.

No nevzdáva to a hľadá možnosti, ako pokračovať ďalej. Jej cieľom je poskytnúť ľuďom možnosť zašportovať si, a zároveň byť súčasťou komunity. A darí sa jej to. Napokon, isto nie náhodou začali tenisový areál na Budatínskej 61 prezývať Budha aréna. „Vymyslel to jeden pán – čiastočne podľa Budatínskej, čiastočne podľa toho, že ,dobro sa vráti´.“

Martina Štefániková (článok je súčasťou samosprávnych novín Naša Petržalka č.5/2025