Roztlieskavačky nie sú žiadne mrchy

Až dva tímy malých cheerleaderiek z petržalských základných škôl tento rok vystúpili na majstrovské stupne víťazov. Na slovenskom šampionáte obsadili najvyššie priečky.Máloktorý ženský šport sa spája s toľkými klišé ako práve cheerleading. Tak predovšetkým pôvodne vôbec nešlo o ženskú disciplínu, „roztlieskavať“ začali chlapi. Na to, že je oveľa príjemnejšie, ak drsnosť futbalových zápasov zjemnia dievčatá, sa prišlo až po 2. svetovej vojne – a obľuba cheerleadingu okamžite raketovo vzrástla. Od roku 2021 cheerleading uznal aj Medzinárodný olympijský výbor a má ambíciu stať sa súčasťou letnej olympiády.

Z amerických filmov by sa mohlo zdať, že roztlieskavaniu sa venujú predovšetkým krásne, ale nafúkané mrchy, ktoré určujú trendy a šikanujú menej dokonalé spolužiačky. „Je to nezmysel. Práve naopak, cheerleading je presne ten šport, ktorý môže robiť doslova každý. Jeho podstatou je spolupráca,“ tvrdí Zuzana Židková, trénerka dvoch školských tímov v Petržalke – cheerleaderky vychováva na Základných školách Budatínska a Turnianska.

Spoza bránok na súťaže
„Cheerleadingu sa venujem už vyše dvadsať rokov. Keď na Slovane robili nábor na roztlieskavačky, práve som skončila s atletikou. Prihlásila som sa – a prijali ma,“ približuje svoje začiatky Židková. „Trénerka vo mne asi videla potenciál, lebo onedlho zo mňa urobila svoju asistentku – mala som vtedy len šestnásť rokov.“

Okrem trénovania detí viedla v Slovane skupinky dievčat, ktoré roztlieskavali za bránkami. „Tam si ma všimli chlapci z amerického futbalu z tímu Monarchs, ktorí chodili na hokej a oslovili ma, že potrebujú niekoho, kto by viedol ich dievčatá, ktoré by robili seriózny športový cheerleading. Keďže som veľmi súťaživá, hneď ma to chytilo,“ priznáva so smiechom.

Na Slovensku bol cheerleading dlho v plienkach, súťažiť sa chodilo do Čiech; neexistoval zväz, ktorý by šport zastrešoval a vychovával trénerov (Slovenská cheer únia vznikla v marci 2022), ani reprezentačný tím. „V podstate sme nemali žiadne relevantné skúsenosti. Robili sme zostavy, ktoré sme si napozerali z amerických videí, alebo videli na súťažiach. Keď sa nám niečo páčilo, natočili sme si to a skúšali dovtedy, kým sa nám to nepodarilo,“ približuje so smiechom.

Rukami jej prešlo toľko dievčat, že to už ani nedokáže spočítať. „Niektoré mi už dali trénovať svoje deti,“ krúti neveriacky hlavou. „Chvíľku som si dala v trénovaní pauzu, keď som mala svoje deti, možno tri-štyri roky. A keď som sa vrátila, na ZŠ Budatínskej som otvorila krúžok cheerleaderiek – to bolo okolo roku 2017.“

Šport pre všetkých
Odvtedy sa mnohé zmenilo. Popularite cheerleadingu na školách pomohlo, keď sa dostal na hodiny telesnej výchovy v rámci tzv. modulov (modul Cheer je cool), projektu ministerstva školstva, ktorého cieľom je skvalitniť hodiny telesnej výchovy prostredníctvom inovatívneho obsahu.

Ustálili sa tiež pravidlá, súťaženie sa – okrem typov cheerleadingu – rozčlenilo na šesť levelov podľa obtiažnosti cvikov.

Pod cheerleadingom si zvyčajne predstavíme buď tancujúce dievčatá s farebnými pompomami alebo dievčatá, ktoré stavajú veže z vlastných tiel, pričom lietajú predvádzajúc neuveriteľné akrobatické kúsky. „Je toho trochu viac. Kategória cheer – tá sa delí na individual, partners stunt (chlapec dvíha dievča), ešte sú aj group stunt, kde päť dievčat dvíha rôzne varianty stuntov, a kategória dance – tam je hip hop, pomopoms a jazzová kategória,“ približuje Židková. „Takže každý si tam nájde svoje, je to naozaj šport pre širokú verejnosť, od maličkých škôlkarov až po dospelákov. Nájde sa v tom dieťa silnejšej postavy, vysoké i malinké,“ zdôrazňuje.

Každý robí všetko
„Mnohí rodičia k nám nechceli prihlásiť deti, lebo si mysleli, že budú len vrtieť zadkami v krátkych tričkách a sukienkach. Ale u nás to určite nie je o tomto,“ spomína so smiechom Židková. „Ako školský tím si nevieme dovoliť zaplatiť za kostým 80 eur. A od rodičov tie peniaze pýtať nechcem. Máme jednoduché kostýmy, ale dievčatá v nich vyzerajú dobre,“ hovorí Židková.

Petržalské cheerleaderky trénujú dva dni v týždni hodinu, dvakrát do mesiaca majú troj-štvorhodinové sústredenie, kde Židkovej pomáhajú aj skúsené cheerleaderky z tímu M&M. „Na začiatku – október, november, december – naberáme silu, aby dievčatá spevneli a boli schopné robiť či už akrobatické prvky alebo stunty. S topmi zasa trénujeme balans ohybnosť a pružnosť. Je veľa aspektov, ktoré musíme na tréningu stíhať a je náročné zostaviť ho, keď na to máte hodinu. Je rozdiel, keď kluby trénujú dvojhodinovo aj trikrát za týždeň. Ale moje dievčatá sú šikovné a zatiaľ stíhame. Vieme robiť veci ako v iných kluboch a keby sme mali ešte ten tréning navyše, tak možno by to dalo aj viac,“ myslí si trénerka a dodáva, že vždy sa snaží, aby všetky dievčatá ovládali každú pozíciu a prvky – aby v prípade potreby mohli za seba zaskočiť.

Medzi dievčatami
„V školskom športe máme jednu kategóriu s tým, že zastrešujeme základnú školu všetky ročníky. Na ZŠ Budatínska máme v tíme 15 dievčat – najstaršie sú siedmačky – a jedného chlapca. Na Turnianskej bolo spočiatku menej detí, ale už sa to zlepšilo – teraz som ich mala tridsať. Teším sa, že je o cheerleading záujem, lebo, pravdupovediac, je to veľká drina. Je tam veľa gymnastiky, veľa stuntov, ktoré musíme natrénovať,“ priznáva trénerka.

A aký je najčastejší dôvod, že sa rozhodnú práve pre cheerleading? „Podľa toho, čo mi hovoria, páči sa im, že je tam v podstate všetko – gymnastika, akrobacia i tanec,“ prezrádza Židková.

Mimochodom, ten spomínaný chlapec z Budatínskej je jej syn. „Keďže odmalička vyrastal s roztlieskavačkami a popri karate robí rekreačne gymnastiku, chcel to skúsiť. Pýtala som sa ho, či sa nebude hanbiť a nebude mu to blbé, že je sám medzi dievčatami… Povedal mi, že keby s tým mal niekto problém, tak si ho uprace,“ smeje sa Židková. Po úspešnom roku – s dievčatami získal titul majstra Slovenska v kategórii školských tímov – sa už však pokračovať nechystá. Alebo presnejšie, nie ako cheerleader. „Navrhol, že mi bude radšej robiť asistenta.“

Majsterky
Židková hovorí, že je nesmierne vďačná za podporu, ktorá sa jej dostáva nielen od riaditeliek oboch základných škôl – Zlaty Halahijovej (ZŠ Turnianska) a Michaely Sotákovej (ZŠ Budatínska), ale aj viceprezidentky Slovak Cheer Union Andrey Paňko. „Bez ich pomoci sme to asi dávali len s problémami,” priznáva.

Skvelé je, že malým petržalským cheerleaderkám darí – a to aj v európskej konkurencii. Napríklad tento rok sa na medzinárodnej súťaži Donau Cheer Open v Bratislave v kategórii školských tímov so skupinovými choreografiami umiestnila ZŠ Budatínska na druhom a ZŠ Turnianska na treťom mieste.

A tohoročné majstrovstvá Slovenska doslova ovládli. Tím zo ZŠ Budatínska vybojoval najcennejší zlatý kov, ZŠ Turnianska skončila v tesnom závese na 2. mieste. „Uvidíme, ako sa nám bude dariť na budúci rok. Verím, že sa k nám pridajú ďalšie šikovné dievčatá,“ láka trénerka. „Cheerleading je skvelý šport a som si istá, že ich bude baviť.“

Martina Štefániková Text je súčasťou letného dvojčísla samosprávnych novín Naša Petržalka 7-8/2025