Petržalka kvôli dlhovej brzde štátu plánuje preventívny úver 20 miliónov

Chcela by z neho financovať napríklad aj revitalizáciu trhoviska či fontány.

Ak úver schvália poslanci, v prípade potreby z neho bude v nasledujúcich rokoch financovaný rekordný objem projektov ako zelené rekonštrukcie škôl, budovanie zariadení pre seniorov či revitalizácia verejných priestorov.

Posledný októbrový deň petržalská samospráva predstavila verejnosti zámer zobrať si takzvaný preventívny úver vo výške 20 miliónov eur. Je to doteraz najvyššia suma, ktorú si chce samospráva požičať. Prečo sa tak rozhodla teraz, keď roky úverové zaťaženie systematicky znižovala?

V sobotu 22. novembra 2025 sa končí dvojročná výnimka na prísnejšie sankcie vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti štátu – od tohto dátumu sa tzv. dlhová brzda bude opäť uplatňovať naplno.

Tvorba rozpočtu aj zámer na čerpanie úveru sú ovplyvnené práve aktiváciou dlhovej brzdy ukotvenej v ústave, ktorá kvôli zlému hospodáreniu štátu negatívne ovplyvní i samosprávy.

„Tie sa síce na celkovom dlhu verejnej správy podieľajú minimálne, no v prípade ďalšieho zhoršenia vývoja verejných financií by sme boli vďaka takto predschválenému rámcovému úveru pripravení aj na najhoršiu možnú alternatívu – ak by nám bolo kvôli výpadku príjmov od štátu znemožnené ďalej rozvíjať mestskú časť a realizovať nové investície,” vysvetľuje vicestarosta Petržalky Ján Karman.

„Mohlo by sa totiž stať, že síce by sme získali externé zdroje, v čom sme najmä v posledných rokoch veľmi úspešní, ale kvôli štátnej dlhovej brzde by nebolo možné zapojiť spolufinancovanie projektov z našich príjmov, takže by sme dotácie museli vrátiť a projekty by sa nerealizovali,” dodáva s tým, že ide o veľmi výhodné investície a spoluúčasť Petržalky tvorí menšie percentá celkových nákladov.

Rozhodne zastupiteľstvo

 

V prípade, že poslanci a poslankyne na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva (18. novembra) obstaranie a čerpanie úveru schvália, Petržalka bude mať investičné projekty a ich financovanie predschválené a nebude ohrozená ich postupná realizácia.

„Poslancom bol rozpočet, vrátane úveru, po prvýkrát odprezentovaný 16. októbra na mimoriadnom stretnutí, následne rozpočet prešiel komisiami a poslanecké kluby k tomu mali aj samostatné stretnutia. Myslím si, že do tohto momentu dostali poslanci všetky prehľadné podklady, vrátane podrobného výpisu kapitálových výdavkov,” konštatuje druhý zástupca starostu Petržalky.

Uvádza tiež, že z najväčšieho poslaneckého klubu Team Bratislava a Progresívne Slovensko už dostali oficiálne vyjadrenie, že súhlasí so zámerom, aby mestská časť prijala úver v navrhovanej výške.

„Verím, že sa to pretaví aj do celkového hlasovania o rozpočte MČ Petržalka, nehovoriac o tom, že na pláne s predschváleným úverom sme pracovali ešte predtým, ako poslanci parlamentu natrvalo umožnili samosprávam využívať rezervné fondy aj na bežné výdavky.”

Investície do veľkých projektov

 

Mestská časť navrhla zoznam investičných projektov, ktoré sú vďaka mesiacom príprav vo veľmi vysokej fáze rozpracovanosti, na niektoré má dokonca už schválené alebo prisľúbené dotácie.

Ide napríklad o obnovu plavárne ZŠ Turnianska, rekonštrukciu ZŠ Gessayova, Dudova a Pankúchova, obnovu MŠ Lietavská, Pifflova, Bohrova, Šustekova či Bzovícka; navrhuje tiež dobudovanie šatní a tribúny pre Športovú halu Draždiak.

Celkový úhrn navrhovaných projektov atakuje sumu 30 miliónov eur – radí sa tam napr. aj vybudovanie Zariadenia opatrovateľskej služby pre seniorov na Haanovej a denný stacionár na Osuského, obnova fontány pred Technopolom, rekonštrukcia kultúrneho priestoru CCC na Jiráskovej či obnova legendárneho trhoviska na Mlynarovičovej.

Z úveru mestská časť plánuje hradiť aj nákupy pozemkov pod Draždiakom, či kúpu bytov pre nájomné bývanie.

Zadlženie nie je hrozbou

 

Petržalka sa môže hrdiť veľmi dobrým hospodárením, postupným znižovaním dlhu sa z viac ako 20 percent dostala na úroveň zadlženia cca 3,5 percenta. Podľa Karmana je teda mestská časť vo výbornej finančnej kondícii a prijatie tohto rámcového úveru vo výške 20 miliónov eur ju negatívne neovplyvní.

„Pochopiteľne sa nám zvýši zadlženosť, odhadom na cca 29 %, ale vďaka prebytkovému hospodáreniu sa neobávame o včasné splácanie úveru a ďalšie postupné znižovanie tohto dočasného zadlženia.”

Mestská časť oslovila štyri banky, pričom najvýhodnejšia ponuka umožňuje dobu splácania 10 rokov s trojročnou fixnou úrokovou sadzbou 2,25 percenta.

„Za nás je lepšie myslieť dopredu a počítať s tým, že štát i napriek opakovanej konsolidácii bude svoje výdavky, a teda aj zdroje pre samosprávy, škrtať. Chceme sa pripraviť na to, že ak by sa to stalo, petržalské investície to neohrozí,” uzatvára Karman.

 

 

 

*Dlhová brzda je preventívny mechanizmus na obmedzenie nadmerného štátneho dlhu, ktorý má zabrániť bezhraniačnému míňaniu vlády. Je to súčasť ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že v prípade prekročenia určitej hranice štátneho dlhu (v pomere k hrubému domácemu produktu) má vláda povinnosť predložiť do parlamentu len vyrovnaný rozpočet. Vláda môže túto povinnosť obísť, ak požiada parlament o vyslovenie dôvery, čo v histórii Slovenska nastalo pri rôznych vládnych výmenách, a v podstate sa tak dlhová brzda na istý čas „vypne“.

Zdroj: financnykompas.sk