LOVEC BÚROK: Ženy mi píšu, či majú vyvesiť bielizeň alebo či sa im oplatí umývať okná

„Pred búrkou nikdy nebežte,“ radí ich lovec Tomáš Ralbovský.
Keď bol malý, búrok sa bál. Dnes ho fascinujú a je ochotný precestovať za nimi aj desiatky kilometrov. Nie je to však len kvôli adrenalínu a pekným fotkám. V roku 2012 založil facebookovú komunitu (dnes už občianske združenie) Severe Weather Slovakia, prostredníctvom ktorej v reálnom čase informuje (s výdatnou pomocou sledovateľov) o počasí – a najmä o jeho nebezpečných formách. No nielen to, verejnosť zároveň vychováva, ako sa správne správať v extrémnom počasí. Projekt, ktorý mal pôvodne poslúžiť len kamarátom, sa rozrástol na 120-tisícovú komunitu nadšencov. „Naším heslom je: Počasie neovplyvníš, svoju bezpečnosť áno. To propagujeme a toho sa držíme,“ hovorí lovec búrok, dlohoročný obyvateľ Petržalky, Tomáš Ralbovský.

Čo vlastne robí lovec búrok? Predstavujem si niečo také ako vo film Twister, aj keď to bolo o tornádach. Alebo to je romantická predstava?
Urobím si prieskum (cez SHMÚ radar alebo aplikáciu Blitzortung, kde sa zobrazujú na mape blesky v reálnom čase), zistím, kde sa očakávajú búrky a potom im idem naproti, aby som bol v ich centre.

Ani sa nepýtam, či je to nebezpečné, lebo to je zjavné. Ale v akom zmysle, čo sa ti môže stať?
To bude dlhý rozhovor, ak to mám všetko vymenovať! (Smiech.) Od zásahu bleskom; po pád stromu na auto alebo na mňa; silný vietor, ktorý môže odfúknuť niečo, čo ma zraní; zapadnutie v bahne alebo záplavy zprívalových dažďov.Ak z polí steká voda, veľmi ľahko dokáže zmiesť aj auto z cesty. Rizík je skrátka nespočetne veľa.

Vieš sa toho vôbec vyvarovať, pripraviť sa na to a obmedziť riziko?
Každý lovec búrok by mal vedieť, kedy cúvnuť, kedy už netreba riskovať. Keď roky pozorujete búrky, už máte nejaké skúsenosti a viete povedať – okej, toto už je nebezpečné, už udiera strašne veľa bleskov do zeme, treba urobiť ústup. Keď sú blesky iba v oblakoch, je to relatívne bezpečnejšie, ale ako ja hovorím deťom na prednáškach – 99 bleskov môže byť v oblakoch, ale ten stý môže udrieť do zeme a rovno do vás. Takže je to niekedy aj o šťastí.

Je búrka nevyspytateľná alebo vieš predpokladať, čo sa bude diať, ako sa bude správať?
Je aj nevyspytateľná. Raz som bol v Devínskej Novej Vsi na Sandbergu a čakal som na búrku z Viedne. Tá medzitým vyhasla, hovorím si – dobre – videl som, že vznikla nová búrka pri Vajnoroch, tak som sa z Devínskej presúval po diaľnici do Vajnor. Už pred tunelom Sitina som videl záblesk, pozrel som na radar a videl som, že presne tam, kde som predtým stál, udrel blesk – tá búrka znova ožila. Preto sa odporúča, , keď ste schovaní, cca 40 minút po poslednom blesku alebo hrome nevyjsť von.

Čo je výstupom tohto tvojho lovu, na čo je to vlastne dobré?
Výstupom sú informácie, ktoré dávam sledovateľom priamo z terénu, čo je lepšie, ako keby som to robil doma z gauča – že pozerám na radar a poviem: tu prší a tu je pár bleskov. Takto som priamo v akcii. To je gro. A potom už len zábava, adrenalín a snaha urobiť nejaké pekné fotky.

Prečo si sa tomu začal venovať?
V podstate to bola náhoda. V Bratislave bol festival Uprising, na ktorom bola aj moja vtedajšia priateľka a blížila sa strašná búrka a ja som nevedel, ako ju skontaktovať a varovať. A tak mi skrslo v hlave, že spravím stránku, kde budem ľudí informovať o búrkach. Čakal som, že to bude pre priateľov, päťdesiat – sto ľudí, budem si tam dávať fotky a nejaké info o búrkach, no a teraz máme 123-tisíc sledovateľov, celé Slovensko je do toho zakomponované. Tvoríme už komunitu.

Hovoríš o facebookovej komunite Severe Weather Slovakia, hej? Kedy presne vznikla?
V roku 2012. To už je dávno, aj sa niekedy čudujem, lebo to je najdlhší projekt, ktorý mi v živote vydržal! (Smiech.) Podstata je pomáhať ľuďom, dávať varovania… a na spätnej väzbe vidím, že sú za to vďační. Napríklad ženy vedia, že majú dať dole bielizeň, nezmokne im, neodletí. (Smiech.) Mám aj jednu fanúšičku, ktorá mi píše – väčšinou v lete: „Mám umývať okná? Nebude pršať?“ Ale zvyknú sa ozývať aj ľudia, ktorí chystajú svadby a dozorujeme aj zopár menších festivalov, naposledy Víno pod hviezdami. Ľudia sa nám skrátka postupne ozývajú. Dokonca sme už spolupracovali aj na filme – Jedeme na teambuilding (2023). My sme im dávali predpoveď a oni podľa toho plánovali natáčanie.

Keď spomínaš festivaly – s Pohodou ste ešte nespolupracovali?
Úprimne povedané, Pohoda je na nás už veľký festival. My sme len banda nadšencov, neštudovali sme meteorológiu, sme samouci. Samozrejme, keďže nám ľudia dôverujú, cítime zodpovednosť za to, čo vypustíme von, čo prízvukujem aj všetkým mojim ľuďom.

Hovoríš – mojim ľuďom – ste teda partia ľudí, ktorí spolupracujete alebo ste otvorená komunita, ktorá funguje v rámci Severe Weather Slovakia?
Sme štyria – piati, ktorí spravujeme stránku s tým, že keď dáme počas búrok príspevok – dávame ich každú polhodinu, aby boli čerstvé informácie, kam búrka smeruje, kde sa práve nachádza – naši fanúšikovia/sledovatelia, ktorí sú práve na tom konkrétnom mieste, to komentujú a dopĺňajú.

Mimochodom, nedávno som vyvinul stránku swsko.sk, kde ľudia môžu nahlasovať rôzne nebezpečné meteorologické javy, ako dážď, vietor, búrku, hmlu, sneženie… a tie sa vzápätí zobrazujú na mape.

To je super, lebo je to veľmi rýchle. A zdá sa mi, že aj spoľahlivé, keďže to tí ľudia nahlasujú priamo z miesta, kde práve sú.
Áno, presne tak. Možno to bude znieť neskromne, ale my sme vlastne v rámci Severe Weather Slovakia ako prví prišli s aktuálnymi informáciami o počasí sústredenými na jednom mieste. Lebo ľuďom často na SHMÚ chýbali aktuálne informácie, keďže síce vydali správu, že bude nejaké počasie, ale už ju neaktualizovali počas deja. Pritom keď sa napríklad chystám venčiť psa, potrebujem vedieť – bude búrka, nebude? Aby ma to nechytilo o 30 minút vonku na poli, lebo to už je zle.

Ja sa ešte sa vrátim k Pohode. Bola som tam v roku 2023, keď bola tá strašná búrka a festival skončil už v piatok. Bolo to krásne, aj strašidelné zároveň, akoby sa cez nás prehnalo stádo byvolov. Sledovali ľudia vývoj tej búrky aj cez vás? Informovali ste o nej?
Na sto percent sme o tom informovali, minimálne o tom, že tie búrky vznikajú. Ale vtedy mali na Pohode najväčšieho odborníka, čo sa týka búrok, takže tam sme ani neboli potrební. No určite sa to na našom facebooku riešilo. Pohoda má na toto smolu…

Má, ale ja si myslím, že s tým by mal každý rátať, veď tam chodia dospelí ľudia… My sme vedeli, že búrka má prísť a boli sme dohodnutí s deckami, aby boli neustále na telefónoch a akonáhle im zavolám, že sa blíži búrka, bežíme do našich stanov. Tam sa skryjeme a… uvidíme, čo sa bude diať.
Dobre, že to hovoríš, lebo zhodou okolností toto je dobrá hlúposť. (Smiech.) Keď som mal prednášku na základnej škole, spýtal som sa detí: Čo robíte počas búrok? A jeden žiak odpovedal: „Pani učiteľka nám povedala, aby sme išli do stanu, lebo tam sme v bezpečí, to nás uchráni pred bleskami.“
Tak nie, v stane nie ste v bezpečí. Lebo to by platilo, že ak si dáte nad hlavu mikinu, ste tiež v bezpečí, veď látka ako látka. Plus – v stanoch máte tyče, ktoré sú síce plastové, ale majú aj kovové súčasti…

Tak áno, mali sme ísť do auta, ale tam by sme sa nedostali…
Áno, auto je najlepšie, keďže funguje ako Farradayova klietka. Ale určite je lepšie urobiť aspoň niečo ako nič. To vždy vravím aj deťom na prednáškach. A hlavne im vravím: neexistuje niečo také, že mne sa to nemôže stať. Áno, je malá pravdepodobnosť, že vás trafí blesk, ale keď urobím niečo pre to, aby ma netrafil, tak je tá pravdepodobnosť ešte menšia.

Sú nejaké mýty o búrkach, ktoré by si rád vyvrátil?
Veľa ľudí je presvedčených, že blesk udrie vždy do najvyššieho miesta. Nie. Blesk ide cestou najmenšieho odporu smerom dole. Sú známe prípady ako ten z Nitry, kde zabilo chlapa, ktorý stál pod kostolnou vežou, pod stromom a s dáždnikom, čiže porušil všetky zásady, ktoré mohol. Ale blesk udrel do stromu. A pritom sú tam dve vysoké kostolné veže s kovovou strechou, hneď vedľa seba.

Mal si rád búrky už aj ako dieťa?
Mne vždy doma hovorili, že ide po mňa zubatá, keď bola búrka. (Smiech.) Takže ja som sa do mojich 14 rokov búrok bál. Keď prišla, skryl som sa pod paplón.

Čo sa stalo, že si sa ich prestal báť?
Dedko ma začal brať počas búrok na balkón. Najprv som stál len medzi dverami, potom som sa osmelil a vyšiel som von, a po čase ma to začalo fascinovať. Bolo to pre mňa divadlo, predstavenie, ktoré nikdy nie je rovnaké, vždy je to premiéra.

Spomínaš si ešte na svoju prvú búrku?
Prvú, čo si pamätám ako dieťa… to som býval ešte na Záhorí a mohol som mať tak 12 rokov… a to bola taká frekvencia bleskov, že by som s prehľadom mohol pri tom svetle čítať knižku. Na tú búrku nezabudnem a myslím, že som takú viac ani nezažil.

Aké búrky máš najradšej?
Samozrejme letné!

Prečo? V čom sú iné – okrem toho, že je teplo a nevadí ti, že prší?
Ako to povedať… sadnúť si do otvoreného kufra auta, nastaviť si statív, otvoriť si pivko a pozerať sa, ako sa na teba blíži búrka – tak tomu hovorím zážitok!

Takže takto to robíš, takto lovíš búrky?
Presne takto. Samozrejme, vždy dodržiavam základné bezpečnostné pravidlo – a to: auto mám nasmerované na únikovú cestu. Keď vidím, že búrka ide z juhu, auto nastavím na sever a už si dopredu pozerám – okej, keď búrka pôjde tadiaľto, moja úniková cesta bude viesť tadiaľto.

Zažil si situácie, kedy si mal obrazne povedané v gatiach?
Možno osem – desať rokov dozadu sa prehnala Bratislavou obrovská smršť, ktorá lámala konáre aj stromy. Išiel som vtedy za búrkou ešte na starej fabii a boli také poryvy vetra, že som si myslel, že ma sfúkne z cesty. Vyslovene mi hádzalo autom, stierače nestíhali… vtedy som sa fakt bál. No a potom mám ešte jednu celkom známu príhodu, ktorá sa mi stala pri stožiari na Hradnom kopci…

Počula som o tom. Čo si tam vlastne presne zažil?
Bol som tam robiť online prenos na Facebook, lebo vtedy bol na Zlatých pieskoch festival a aj na hrade bolo nejaké podujatie. Videl som, že búrka sa už blíži, bol som na kopci a vedel som, že už je to nebezpečné, tak som sa chystal do auta. Ale ešte udreli také dva pekné blesky, zdalo sa mi škoda neurobiť si pár fotiek… Postavil som teda statív a zrazu – strašná rana! V šoku som schmatol telefón a utekal som do auta. Nebudem sa hrať na hrdinu – slzy mi tiekli, vzlykal som ešte asi desať minút, bol som v totálnom šoku. Potom kamoš, Adam Kováč, tiež z Petržalky, mi poslal fotku, že čo sa vlastne udialo. Podarilo sa mu zachytiť presne ten „môj“ blesk. Udrel do stožiara a rozdvojil sa – jedna časť bola v stožiari, druhá udrela do nábrežia. No a ja som bol rovno medzi tým.
Vtedy som sa rozhodol, že budem robiť na školách a pre verejnosť prednášky o bezpečnosti počas búrok.

Aké rady teda na nich dávaš? Ako sa máme správať počas búrky?
Ľudia často začnú pred búrkou utekať – ale to je chyba! Určite počas búrky nebežte, lebo vzniká tzv. krokové napätie (keď už sa hýbete, je lepšie robiť malé kroky). Na voľnom priestranstve je dobré nájsť priehlbinu a čupnúť si do nej. Kovové veci – dáždnik alebo turistické palice – odhoďte aspoň 50 metrov od seba. Ak je v blízkosti jaskyňa, môžete tam ísť, ale čupnite si a nedotýkajte sa stien – steká po nich voda, a to môže byť nebezpečné. A za mňa: určite si nevypínajte telefón (aj keď sa to hovorí), ak by ste potrebovali zavolať pomoc.

Severe Weather Slovakia funguje už od roku 2012, čo je pomerne dosť dlho. Zaznamenal si, že sa počasie dramaticky zmenilo? Že je búrok, povedzme, viac, ich intenzita je väčšia alebo sú iné?
Je pravda, že v roku 2025 bolo búrok pomenej, ale boli intenzívnejšie. Moria sa otepľujú a čo sa vyparí, musí padnúť na zem. Tým pádom aj búrky, ktoré žijú z vlhkosti, budú čoraz silnejšie. Veď to už vlastne vidíme – rok čo rok silnejšia búrka, to je masaker.

Ale na druhej strane, veľa ľudí dnes hovorí – toto za mojich čias nebolo, toto sa nedialo… No, dialo sa to, len o tom neboli informácie. Teraz, keď nastane tromba (to je taký ten lievik, ktorý pripomína tornádo, ale ešte sa nedotýka zeme), každý to hneď hodí na Facebook, informuje o tom pätnásť webstránok a človek, keď to vidí, si povie: Býva to nejako často! Ja si to nemyslím. Myslím si, že dnes sa skrátka len informácie šíria rýchlejšie a jednoduchšie.

Máš nejaký búrkový sen, ktorý by si si chcel splniť?
Vidieť tornádo naživo. Ale keď vidím, aké škody to môže napáchať, tak za tú cenu nie. Iba keby to bolo niekde mimo mesto. Ale, pravdupovediac, keďže už mám rodinu, premýšľam inak. Kedysi som mal aj desať-pätnásť výjazdov za rok, keď bola búrka v mojej oblasti a vedel som sa tam rýchlo dopraviť z práce, neváhal som. Dnes viac premýšľam nad tým, či je to bezpečné a či mi to za to stojí. Navyše, často sú tie búrky cez víkend a to väčšinou nemôžem, keďže som aj futbalový rozhodca – pískam 2. ligu – a zvyčajne som na futbalovom zápase niekde na Slovensku. Už si aj niekedy hovorím, že už som taký lovec na dôchodku. (Smiech.) Ale niekedy neodolám. Zoberiem sa a idem.

Martina Štefániková (článok je súčasťou samosprávnych novín Naša Petržalka 02/2026)