Lúka vďaky v Petržalke | Petržalka
- DUB LADISLAVA CHUDÍKA 2009
- LIPA EVY SIRACKEJ 2010
- JASEŇ ANTONA SRHOLCA 2011
- JARABINA EMÍLIE VÁŠARYOVEJ 2012
- JAVOR DANIELA HEVIERA 2013
- VŔBA MARIKY GOMBITOVEJ 2014
- BREST MILANA LASICU 2015
- HRUŠKA HILDY MÚDREJ 2016
- ORECH PAVLA DVOŘÁKA 2017
- BOROVICA JAR. ŠICKOVEJ-FABRICI 2018
- DUB PETRA JAROŠA 2020A
- LIPA DANY HERMANNOVEJ 2020B
- PLATAN OBETIAM PANDÉMIE COVID-19 2021
DUB LADISLAVA CHUDÍKA 2009
Komu inému venovať prvý strom vďaky ako Majstrovi Ladislavovi Chudíkovi, rodom Horehroncovi, životnou dráhou Bratislavčanovi a bydliskom a každodennými prechádzkami Petržalčanovi. A o to viac, že v roku 2009 oslávil krásne 85. narodeniny. Osobnosti, ktorá stvárnila nespočetné množstvo nezabudnuteľných divadelných, filmových a televíznych postáv. Osobnosti, ktorá vstúpila práve pred 20-timi rokmi aj do nášho politického života vo funkcii prvého porevolučného slovenského ministra kultúry. Osobnosti s najvyššími uznaniami na poli kultúrneho a spoločenského života, od roku 1982 titulom Národného umelca, od roku 1998 Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, čestným občianstvom Bratislavy a ďalších slovenských miest a mnohými ďalšími oceneniami a poctami.
LIPA EVY SIRACKEJ 2010
Strom bol venovaný bojovníčke na poli medicíny, ktorá svoj život zasvätila boju proti rakovine. Pani MUDr. Eva Siracká sa narodila v Uherskom Hradišti, no už od malička žije na Slovensku. Po štúdiu na vysokej škole pracovala v Onkologickom ústave v Bratislave. Bola prvou ženou na Slovensku, ktorá sa venovala tomuto odboru. V roku 1969 získala štipendium v Štokholme. Neskôr sa začala venovať klinicky orientovanému výskumu v Ústave experimentálnej onkológie SAV až do roku 1991. Počas svojej práce navštívila aj zahraničné pracoviská a jeden rok pracovala v Berlíne. Založila Československú spoločnosť pre rádioterapiu, rádiológiu a fyziku, bola členkou viacerých odborných spoločností doma i v zahraničí a v roku 1990 založila v Bratislave Ligu proti rakovine. Stala sa členkou klubu elitných doktorov z 55 krajín.
JASEŇ ANTONA SRHOLCA 2011
Anton Srholec – Otec Antonio. Komunistický režim mu nedovolil študovať teológiu a tak sa rozhodol emigrovať do Talianska a tam naplniť svoje poslanie. Útek cez rieku Moravu mu však nevyšiel a vyslúžil si zaň dvanásťročný trest. Vo väzení si odsedel desať rokov, z toho väčšinu strávil v smutne preslávených uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení z väzenia pracoval ďalších 10 rokov ako robotník. Za kňaza ho napokon vysvätil v Ríme pápež Pavol VI. Počas jeho pastoračnej práce v bratislavskom Blumentáli oslovil tisíce ľudí a pamätníci jeho kázne spomínajú ako legendu. Avšak v roku 1985 prišiel s prispením cirkevných hodnostárov o štátny súhlas a až do odchodu dôchodku pracoval opätovne ako robotník. Neskôr sa dvadsať rokov venoval ľuďom bez domova v Podunajských Biskupiciach, kde zriadil neštátne zariadenie RESOTY. Otec Antonio bol členom Medzinárodného Ekumenického Združenia, Teologického fóra. Ako dôchodca bol činný v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín, bol členom rady Konta Nádeje a vo funkcii predsedu viedol Konfederáciu politických väzňov Slovenska. Venoval sa tiež publicistike.
JARABINA EMÍLIE VÁŠARYOVEJ 2012
Český režisér Jan Hřebejk ju označil za stradivárky medzi hercami a prisúdil pani Milke Vášáryovej titul Herečka storočia! A to nie je všetko, ocenení, či už vyslovených ako pocta, alebo v podobe sošiek a diplomov, má požehnane. Vlastne je možné, že na Slovensku neexistuje žiadne, ktoré by nemala. Svoju prácu však nerobí kvôli diplomom. Oveľa dôležitejší je pocit, s ktorým odchádza divák z divadla. „Divák je najdôležitejší, preňho každý večer hráme, a až potom odborná kritika, ktorá rozdeľuje ceny. Najmilšie sú aj tak reakcie divákov na predstavenie – či sa im páčilo, nepáčilo, že si dodnes pamätajú titul, v ktorom som hrala pred desiatimi rokmi, a rozprávajú mi, čím ich hra oslovila. To sú milé veci, ktoré potešia, a ja si ich veľmi vážim,“ povedala pre ŽIVOT v rozhovore. Tajomstvom jej úspechu je vraj jednoduchá pravda – robiť svoju prácu vážne, ale nebrať ju vážne. Zdanlivá slovná hračka v sebe ukrýva veľkú múdrosť.
JAVOR DANIELA HEVIERA 2013
Daniel Hevier, rodom Bratislavčan, bytom Petržalčan, povolaním a srdcom básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a vysokoškolský profesor, autor literatúry pre deti, mládež a dospelých.
V roku 1974 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1982-1989 spisovateľ, 1989-1992 šéfredaktor vydavateľstva Mladé letá a od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal do dnešného dňa vyše stovky titulov. Svoju profesionálnu dráhu začal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež.
VŔBA MARIKY GOMBITOVEJ 2014
Marika Gombitová, už viac ako 30 rokov Petržalčanka, nezabudnuteľný a neopakovateľný hlas slovenskej populárnej hudby. Po speváckych začiatkoch na rodnom východnom Slovensku sa jej talent sólovej speváčky plne rozvinul po prestupe do Bratislavy v roku 1976. Nasledovali roky závratného kolotoča koncertov doma i v zahraničí tragicky pretrhnuté v roku 1980. Ani krutá nepriazeň osudu ju však nedokázala zlomiť a v rokoch 1981-1987 sa vracia opäť na koncertnú scénu a v roku 1994 naspievala zatiaľ svoje posledné album. Od tej doby sme mali ešte možnosť sporadicky počuť jej nové piesne a od roku 2007 sa, v čo všetci túžobne veríme, zatiaľ odmlčala. V našom očakávaní nás potešila správa, že v tomto roku sa zapojila do charitatívnej akcie na podporu ľudí bojujúcich proti nepriazni osudu. A samozrejme tiež jej áno na našu kandidatúru na Strom vďaky 2014.
BREST MILANA LASICU 2015
Milan Lasica, rodák zo Zvolena, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, humorista, moderátor a spevák. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už behom štúdií začal vystupovať v bratislavskej Tatre, v rokoch 1964-1967 pracoval ako dramaturg v Československej televízii, 1967-1971 ako člen Divadla na Korze, 1971-1972 v rokoch normalizácie v divadle Večerní Brno, 1972-1982 ako člen spevohry a činohry Novej Scény a od roku 1982 ako umelecký šéf Štúdia S. Najznámejším sa stal predovšetkým ako herec v nezabudnuteľných autorských divadelných predstaveniach spolu s Júliusom Satinským. Charakteristická intelektuálna poloha jeho individuálneho herectva vytvorila z Milana Lasicu osobnosť uznávanú a obľúbenú nie len na rodnom Slovensku ale rovnako tiež v Českej republike. Životné dielo Milana Lasicu najlepšie charakterizuje dlhý zoznam širokej škály jeho umeleckých podôb v postavách divadelných, filmových a televíznych inscenácií, autora knižných publikácií, textára a speváka piesní, režiséra alebo obľúbeného moderátora.
HRUŠKA HILDY MÚDREJ 2016
Pani Hilda Múdra, rodáčka z Viedne, viac ako 70 rokov bola jej domovom Bratislava. Celý svoj život zasvätila športu – krasokorčuľovaniu. Dlhé roky trénovala slovenského športovca 20. storočia, Ondreja Nepelu, ktorého priviedla k métam najvyšším, zlatu na zimných olympijských hrách, trom titulom majstra sveta a piatim titulom majstra Európy. Trénovala aj mnoho našich krasokorčuliarov, Janu Mrázkovú, Agnesu Búřilovú, Mariána Filca, Evu Grožajovú, Miroslava Šošku, Ľudmilu Bezákovú, Evu Krížkovú, Martina Skotnického, Jozefa Sabovčíka a ďalších. Až do vysokého veku sa venovala trénovaniu zdravotne i mentálne postihnutých detí.
ORECH PAVLA DVOŘÁKA 2017
Pán PhDr. Pavel Dvořák, narodil sa 13. mája 1937 v Prahe, avšak od roku 1939 sa jeho domovom stala Bratislava. Historik, prozaik, publicista, autor literatúry faktu, scenárista a známy popularizátor slovenských dejín na konkrétnych ľudských osudoch a dramatických udalostiach od praveku do konca 13. storočia. Autor literárnych predlôh k viacero televíznym a rozhlasovým publicistickým seriálom zo slovenských dejín.
BOROVICA JAROSLAVY ŠICKOVEJ-FABRICI 2018
Pri narodení, 22. októbra 1950 v Bratislave, vložili sudičky našej kandidátke do kolísky dva veľké dary, úzko súvisiace so zdanlivo tak obyčajným materiálom, akým je pre bežného človeka hlina.
Prvým z nich je schopnosť z hliny tvoriť, či transformovať do nej časť svojho vnútra. A druhým, ešte zriedkavejším, je dar pomocou hliny diagnostikovať a liečiť, či nadanie vnímať stopy informácií, ktoré v hline zanechal iný a tieto vedieť, opäť prostredníctvom hliny, v procese spätnej korekcie poruchy používať.
DUB PETRA JAROŠA 2020A
Peter Jaroš, slovenský spisovateľ, prozaik, redaktor, dramaturg, scenárista, politik, autor jedného z najvýznamnejších slovenských románov 20. storočia Tisícročná včela. Narodil sa v roku 1940 v obci Hybe, v roku 1962 dokončil štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život, potom v Československom rozhlase v Bratislave, scenárista a dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992–1994 bol poslancom v slovenskom parlamente. Žije v Bratislave a v súčasnosti sa venuje len literárnej tvorbe. Vo svojich dielach sa sústreďuje najmä na bežný život, jeho drobné detaily a fakty, cez ktoré prechádza ku vzťahom, no tiež k otázkam a problémom života a smrti.
LIPA DANY HERMANNOVEJ 2020B
Pani Dana Hermannová, moderátorka a spravodajská hlásateľka, ktorá dodnes neľutuje nič z toho, čo počas osudových dní augusta 1968 vyhlásila pred televíznymi kamerami. Je pyšná na to, že nepodľahla nasledovnému politickému nátlaku. Patrila k známym tváram Slovenskej televízie. Do roku 1966 robila programovú hlásateľku, a august 1968 ju zastihol ako spravodajskú hlásateľku, odkiaľ musela odísť pod namierenými samopalmi okupantov a ďalších desať dní pokračovať v ilegálnom vysielaní z utajených miest. Mohla sa vrátiť späť do spravodajstva, ale za cenu hlásenia správ, ktoré by vyhovovali vtedajším normalizátorom. Nebola ochotná zo svojho názoru ustúpiť a tak dostala okamžitú výpoveď. Pred televíznu kameru sa mohla vrátiť až v roku 1989, po viac ako 20 rokoch.
PLATAN OBETIAM PANDÉMIE COVID-19 2021
V trinástom roku sadenia stromov vďaky osobnostiam sme sa rozhodli vybočiť z tradície a tohtoročný strom venovať už viac ako 13 tisíc obyvateľom Slovenska, ktorí podľahli nám desaťročia neznámej hrozbe s názvom COVID-19. Aj voľbou stromu sme vybočili z tradície a zvolili sme platan, ktorý tak symbolicky nahradí vysychajúci platan určený na výrub.
Voľakedy tí, ktorí prežili, stavali obetiam epidémií morové stĺpy. Dnes súčasným obetiam sadíme ako spomienku platan.