Mám radosť, že môžem niečo vrátiť

„Chceme plniť sny ľuďom, ktorí si často už nedovolia snívať,“ hovorí Barbora Košecová, jedna „tretina“ občianskeho združenia Pomoc zo srdca.

„Rodinky, ktoré podporujeme, každý deň bojujú so situáciami, ktoré si ani nedokážeme predstaviť. Nesmierne ich obdivujem a hlboko sa pred nimi skláňam, ako to dokážu zvládnuť,“ vraví Barbora Košecová. Je jednou z „troch mušketierov“, ako si zo žartu hovoria, z maličkého občianskeho združenia Pomoc zo srdca, ktorého príbeh sa začal písať pred čosi vyše šiestimi rokmi v jednom z petržalských panelákov na Lietavskej ulici.

„Autirodinky“ z celého Slovenska
OZ Pomoc zo srdca, ktoré sa zameriava na pomoc rodinám s deťmi s poruchami autistického spektra (PAS), tvoria okrem Barbory manželia Ivana a Lukáš Jakabovičovci, zakladatelia „ozetka“. Na jeho počiatku stála (ne)obyčajná pomoc rodinným priateľom – ich syn Daniel, chlapec s PAS a detskou mozgovou obrnou, potreboval operáciu achilloviek, ktorá by mu umožnila chodiť. „Ivka je lekárka, ale tiež krásne kreslí a vymyslela si, že bude tvoriť mandaly a ponúkať ich za dobrovoľný príspevok. Peniaze sa podarilo zohnať, Danko absolvoval operáciu v Rakúsku a dnes chodí, dokonca študuje na vysokej škole – je totiž jeden z vysokofunkčných autistov a s asistentom funguje takmer samostatne,“ rozpráva Barbora.

Dnes má „ozetko“ v portfóliu 26 stabilných „autirodiniek“, ako ich láskavo volajú – najmä z Martina a okolia, ale aj z východného Slovenska, z Jablonca, zo Štiavnika… „a celkom široké spektrum detičiek aj dospelých s PAS – od vysoko funkčných, až po tých, ktorí sú neverbálni a plienkovaní. Najmladšie dieťatko je momentálne 3,5-ročné, najstaršieho máme 44-ročného autistu,“ opisuje Barbora.

Smutné príbehy
Ich „autirodinky“ sú rôzne. Niektoré sú úplné, inde leží celá ťarcha starostlivosti na mame, ktorá po odchode manžela ostala sama. Ich svety sa točia okolo chorých detí, často do absolútneho vyčerpania. „Niektorí autisti mávajú nekontrolovateľné záchvaty zlosti – jeden si napríklad búcha hlavu o stenu tak, že už mal niekoľkokrát prasknutú lebku. Alebo deti, ktoré svojej mame zlomia v rámci záchvatu ruku. Neurobia to naschvál, ale stane sa to. Alebo si do krvi hryzú končatiny… Jeden chlapec si začal trhať zdravé zuby, lebo nedokázal vyjadriť, že ho bolia tie pokazené,“ približuje svet rodín s autistickými deťmi Barbora.

Do „ozetka“ sa dostala v čase, keď už pomoc manželov Jakabovičovcov fungovala na plné obrátky. Spojila ich náhoda – Barbora vtedy pracovala v zahraničnej firme na pozícii ľudských zdrojov a na starosti mala aj charitatívne akcie. „Na Vianoce sme mohli niekomu venovať 1000 eur, a keď som hľadala, komu, vyskočilo mi na sociálnych sieťach práve OZ Pomoc zo srdca. Zaujali ma a keď sme sa s Ivkou stretli, aby som jej odovzdala šek, zistila som, že je moja rovesníčka a býva v Petržalke kúsok odo mňa. Slovo dalo slovo a začala som im pomáhať. Asi po roku som sa stala pevnou súčasťou tímu,“ hovorí Barbora, ktorá sa okrem iného stará o sociálne siete či komunikáciu s rodinami a s darcami.

Momentálne majú cez 3500 sledovateľov na Facebooku a vyše 1600 na Instagrame. To už je celkom veľká základňa ľudí – mnohí pritom pomáhajú už roky. „S niektorými si už tykáme, poznajú naše rodinky a pomáhajú konkrétnym ľuďom,“ približuje Barbora. Jednou z pravidelných podporovateliek je napríklad aj ďalšia Petržalčanka, zlatá olympijská medailistka Zuzana Rehák-Štefečeková.

Cielená pomoc
Aj vďaka tomu, že ich pomoc je dlhodobá, o svojich „autirodinkách“ toho vedia dosť veľa. Kto má čo rád, a čo by naopak neocenil. Do detailov poznajú mnohé smutné príbehy, no aj všetky pokroky, ktoré „ich“ deti dosiahnu.

Pomoc „ozetka“ je presne cielená, nenechávajú nič na náhodu. Ak rodiny niečo potrebujú, dajú im vedieť, a oni to väčšinou zoženú. A že sú to želania naozaj rôznorodé! Ako napríklad obrovský plyšový medveď či vírivka, ktorú dnes využíva viacero „autirodiniek“ v Martine a okolí. „Pomáhame rôzne – vecne aj finančne. Zbierame peniaze na terapie, ktoré sú extrémne drahé. Napríklad delfínoterapia, ktorá je pre ľudí s PAS veľmi účinná, vyjde aj s cestou a ubytovaním najmenej na 3000 eur. Čo je pre rodinu, ktorá žije z opatrovateľského príspevku, nemožné.“

Rodinám pomáhajú tiež získať peniaze na potravinové doplnky, lieky, terapeutické pomôcky, ale „takisto robíme aj zbierky oblečenia, kozmetiky, drogérie, potravín, aj hračiek…,“ hovorí Barbora.
Financie získavajú najmä cez charitatívny e-shop – mimochodom, plný vianočných darčekov –, z ktorého celý výťažok putuje „autirodinkám“. Nájdete tam oblečenie s Ivkinými ilustráciami, obrázky, šálky, misky, ale napríklad aj náramky z minerálnych kameňov, ktoré pre nich len za cenu materiálu, vyrába kamarátka Táňa, tiež Petržalčanka, či výrobky niektorých z rodín, ktoré podporujú. „Rodičia jedného nášho autistu, Ľubka, sú včelári. Ľubko im pomáha stáčať med, vyrába z vosku sviečky – my tie ich výrobky predávame – a všetok zisk ide, samozrejme, rodinám.“

Obdarujú celé rodiny
Jakabovičovci sa nedávno rozhodli vymeniť Petržalku za juhoslovenský vidiek. „Trochu nám to skomplikovalo situáciu, keďže oblečenie či hračky od darcov sme skladovali v pivničných priestoroch na Lietavskej – takže už zbierky nerobíme vo veľkom ako kedysi,“ vysvetľuje Barbora. Balíky s pomocou sa sústreďujú v jej petržalskom byte na Rovniankovej. „Naozaj ďakujem manželovi za trpezlivosť, lebo bývame v obyčajnom petržalskom trojizbáku s dvomi deťmi a psom,“ smeje sa. Aj preto sa s darcami väčšinou snažia dohodnúť tak, že im napíšu, čo chcú darovať a rovno ich nasmerujú na konkrétnu rodinku.

Barbora, Ivka aj Lukáš sa aktivitám v občianskom združení Pomoc zo srdca venujú vo svojom voľnom čase, popri práci či rodine. „Voľné večery sú skôr raritou, keď uspím deti, väčšinou si sadnem k počítaču a riešim ozetko. Ale na druhej strane je to krásny pocit môcť pomáhať… Aj sociálne médiá – na človeka z nich ide strašne veľa negatívneho, najmä v poslednom čase, ale dá sa tam urobiť aj veľa pozitívneho,“ hovorí.

Okrem bežnej pomoci počas roka pravidelne organizujú štyri väčšie akcie – Deň detí, Deň matiek, Mikuláš a Vianoce. Vtedy zverejňujú na sociálnych sieťach tabuľku s charakteristikami jednotlivých rodín – bez mien, samozrejme – a kto chce, zapíše sa tam a pošle im darčeky. „Maminkám sa vždy snažíme vybaviť nejaké darčeky na Deň matiek, deťom zas na Deň detí a Mikuláša. Na Vianoce píšu rodiny listy Ježiškovi, z ktorých urobíme zoznam. Nazbiera sa nám okolo stovky darčekov, keďže riešime každého člena rodiny – aj rodičov, aj zdravých súrodencov,“ opisuje Barbora.

Ich činnosť si všimli aj niektoré firmy, ktoré im – často opakovane – pomáhajú. „Napríklad Spin Master, ktorí majú v portfóliu okrem iného aj obľúbenú Labkovú patrolu. Aj tento rok si vybrali 39 vianočných darčekov, ktoré zabezpečia a podporujú nás aj finančne. Dlhodobo nám pomáhajú napríklad aj Dell, Motorola, Gaia Ezoterika, M.E.G. Brand… Nedá sa tu vymenovať všetkých, ale každú jednu pomoc si veľmi vážime, väčšiu či menšiu. Krásnym darčekom boli napríklad dve krabice so saténovými pyžamkami od slovenskej firmy Bruuu. To by si veru dopriala máloktorá autimaminka, takže mali naozaj veľkú radosť,“ hovorí Barbora.

Vrátiť kúsok šťastia
„Viacero ľudí sa ma to pýtalo, prečo tomu venujem toľko času. Neviem, my obe s Ivkou to robíme asi preto, že môžeme. Že máme tú silu, možnosť, príležitosť,“ hovorí Barbora. „Beriem to tak, že mám neskutočné šťastie, mám dve zdravé deti a aj vzhľadom na príbehy, s ktorými sa stretávam, to nepovažujem za samozrejmosť. Keďže s tými rodinkami už päť rokov úzko spolupracujem, vidím, aký náročný je ich život,“ konštatuje Barbora a dodáva: „Cítila som potrebu vrátiť to niekde späť. Z vďačnosti za to, že ja sa mám dobre.“

Martina Štefániková