Čo sa skrýva za útokmi vrán na človeka?

Aj keď mestská časť zaznamenala, viaceré podnety na agresívne správanie vrán, situácia známa zo slávneho hororu Vtáci nehrozí. Záleží však aj na ľuďoch.

Odpad vyhádzaný zo smetiakov, hlasné krákanie, náznaky útoku na psov či na ľudí. Nielen obyvatelia Petržalky vyjadrujú obavy z agresívneho správania vrán a ich premnoženia. Referát životného prostredia však situáciu monitoruje a hovorí, že premnoženie vrán na území mestskej časti potvrdené nie je. „Sú ale evidované lokality, kde sa zhromažďujú vo väčšom počte, čo môže budiť dojem premnoženia,“ vysvetľuje odborná referentka Karolína Vaseková. Ako dodáva, aj v súvislosti so správaním ľudí sa stratégia získavania potravy u vrán – ale aj iných druhov vtákov – zmenila. Z extravilánu sa presídlili bližšie k človeku.

Prečo vrany útočia na ľudí
„Útoky vrán majú niekoľko príčin, no všetky prípady majú spoločného menovateľa – ochrana mláďat, či už je opodstatnená alebo nie,“ objasňuje zoológ Ján Kaľavský zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Zdôrazňuje, že v čase výchovy mláďat je prirodzené, že si rodičia chránia mláďatá. Pokiaľ mláďa vrany, ktoré sa nachádza na zemi, zoberieme do rúk, je normálne, že privolá na pomoc rodičov – tí začnú v dôsledku nervozity krákať a robiť nálety na prípadného narušiteľa.

„Problémom je, že vrany sú vysoko inteligentné a každá jedna negatívna skúsenosť sa im ukladá do pamäte. Preto sa môže stať, že ak sa ony alebo ich mláďatá dostali často do konfliktu s človekom, môže táto nervozita časom prerásť do agresie a otvoreného nepriateľstva, ktoré sa prejavuje napríklad aj útokmi mimo ochrany mláďat,“ vysvetľuje Kaľavský. Rovnako platí, že ak mali vrany negatívnu skúsenosť so psom, môžu neskôr vykazovať agresívne správanie voči každému psovi a človeku, čo ho venčí. Tie najagresívnejšie jedince môžu na človeka útočiť aj bez toho, že by sa
mláďaťa chytal. Niekedy stačí, že len prechádza okolo a o prítomnosti mláďaťa nemusí ani vedieť.

Útoky sú, našťastie, vo väčšine prípadov len predstierané. Vrany robia akési „nálety“, pri ktorých sa môžu človeka dotknúť krídlami alebo ho ďobnúť – zážitok je to rozhodne nepríjemný. „Voľne žijúce vrany hniezdiace na sídlisku to robia len v ojedinelých prípadoch, žiaľ, takmer všetky vrany, ktoré boli odchované v zajatí alebo stratili plachosť, napríklad v dôsledku aktívneho prikrmovania, vykazujú známky agresívneho chovania v čase výchovy mláďat,“ upozorňuje Kaľavský.

Strácajú plachosť
Na agresívnom správaní však môže mať svoj podiel aj nezodpovedné správanie ľudí. Ide najmä o prípady, kedy v dobrej viere, že pomôžu, odnesú domov mláďa vypadnuté z hniezda a chovajú ho, až do kým nedokáže lietať. Podľa Kaľavského je to chyba. „Mláďatá vrán odchované v zajatí a následne vypustené do mestského prostredia sú veľkým problémom. Ak aj takúto vranu vypustím do prírody za mestom, je takmer isté, že sa vráti do mestského prostredia. Životom v blízkosti človeka stráca prirodzená plachosť, a to dokonca do takej miery, že sa človeka nielen že vôbec nebojí, ale často aktívne vyhľadávajú jeho prítomnosť,“ objasňuje odborník.

„Keď tieto mláďatá dospejú a začnú hniezdiť, nastávajú skutočné problémy, ktoré môžu mať vážne dôsledky, keďže vrany mláďatá môžu chrániť až do takej miery, že v dôsledku straty plachosti doslova útočia na ľudí. Vrany odchované v zajatí môžu pre ľudí predstavovať nebezpečenstvo, v lepšom prípade sú len obťažujúce, no takmer vždy je nutný ich odchyt,“ hovorí. Prípadná „prevýchova“ vrán, ktoré stratili plachosť, je síce podľa Kaľavského možná, ale pri súčasnom akútnom nedostatku chovných staníc v hlavnom meste, prakticky nerealizovateľná.

Čo robiť pri útoku
Hoci väčšina útokov vrán na človeka je iba predstieraná, môže sa stať, že príde aj k reálnemu kontaktu. „Zatiaľ neevidujeme prípad, že by vrana človeku ublížila viac ako ďobnutím či poškriabaním pazúrmi. Ak nastane situácia, že na nás vrany začnú útočiť, je to vždy z dôvodu, že sa v našej blízkosti nachádza ich mláďa. Vtedy treba z miesta čo najrýchlejšie odísť a chrániť si hlavu, najmä ak sa nálety vrán opakujú.

Zvyčajne po pár desiatkach metrov už vrany neútočia a človeka ďalej neprenasledujú,“ radí Kaľavský a dodáva, že ak takýto prípad nastane, je potrebné kontaktovať pohotovostnú linku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je k dispozícii denne od 8:00 do 22:00 (tel. č. +421 903 298 333) alebo Karolínu Vasekovú z petržalského referátu životného prostredia (tel. č. +421 947 487 227). Kaľavský priznáva, že agresívne dospelé vrany sa dajú odchytiť len veľmi ťažko, „je však možné mláďa premiestniť do vhodnejšieho prostredia, kde nie je taký častý a blízky pohyb človeka. Obvykle po vhodnom presune útoky daného páru vrán úplne prestanú,“ uzatvára.